PrvÁ etapa – 16. marec
Krátka informácia pre čítajúcich – MIFO býva v Košickej Polianke, teda presne o túto vdialenosť mal korunu ťažšiu ako my Košičania.
Chcem zdolať korunu kráľovsky“„Kráľovský spôsob“ znamená prejsť celú korunu v jednom ťahu. Vyrážam z domu 15 minút po polnoci – zima a tma. Prvý bod – „Vysielač nad Nižnou Hutkou“ okolo jednej. Na tráve je primrznutá rosa, šmýka sa. Pokračujem cez Skároš ku „kaplnke v Morušovej aleji“. Druhé nočné selfie. Potom šliapem cez Trstené a Kéked do Abaújváru. Tu selfie na „hradisku“. Späť do Kékedu a hore kopcom na Holloházu. Je asi trištvrte na päť. Som spotený, je mi zima. Doma zisťujem, že v tom okamihu mi teplomer ukazoval -0,7°C, bŕŕŕ. Vychádza slnko a ja fotím hrad. Trochu sa oteplieva. Stúpam lesnými cestami a kúsok si skracujem tlačením po turistickej modrej. Som pri „Kilátó és bivak“ (Zabudnutej rozhľadni). Je 8 hodín a ja cítim, že som unavený. Dávam si pivko a prehodnocujem svoje zámery – po absolvovaní „chaty Kopásky“ to stáčam na Slanec a cez Bohdanovce domov. Namiesto pôvodných 115 km som najazdil „iba“ 85 a stačilo. Od Garmina získavam odznak „Nočný tvor“.
Druhá etapa – 18. marec
Dávam si deň pauzy. Je nedeľa, Amálka je v kurze. V pondelok vyrážam. Mením bicykel za trekingový. Z domu cez Byster, Olšovany a Ruskov na Regetu. Až tu začína pravý stupák. Od asfaltky k pamätníku „333. uloveného diviaka“ Asfalt sa mení na lesnú šotolinovú cestu, ktorá ma dovedie do Dargovského priesmyku. Potom po asfaltke „striedavej nekvality“ až do „kúpeľov Borda“. Ľudoprázdno. Ďalej až do Herlianskeho sedla. Odbočujem na poľnú blatistú a mlákovú cestu, ktorá ma po niekoľkých miernych prevýšeniach dovedie k „chate pod Pariakovou“. Ostrá zelená mi bije do očí, takže iba selfie a fičím späť, idem priamo domov, lebo slnko dosť skoro zapadá – 73 km/1248 m.
Tretia etapa – 20. marec
Na dnes som si zvolil Lajošku a Amálku. Cez Myslavu a Nižný Klátov idem (tlačím) po poľnej ceste (mne doteraz neznámej) až nad križovatku nad Vyšným Klátovom. Trochu sa spustím a pokračujem už klasikou okolo kaplnky až k „chate Lajoška“.. Pri pulte si objednávam čapovaný Šariš, idem dnu a tam dvaja Karolovia – Sopko a Mizla – pri pivečku a debate. Prisadol som si a chvíľu sme pokecali. Oni mali čas, ale mňa čakala víla Amálka, tak som sa rozlúčil a vyrazil. Našťastie trasa viedla väčšinou smerom dole, takže v pohode som cez Jahodnú a Kamenný hrb dorazil k studničke víl a vyfotil sa s „Amálkou“. Potom cez Dolný Bankov do mesta a po cyklotrase Hornád do Krásnej 62 km/932 metrov.
Štvrtá etapa – 22. marec
Dnes som si naplánoval trasu z domu cez dva vrcholy – Kráľovu studňu a Flek pod Ružínskou skalou. Z domu som vyrazil okolo pol deviatej. Bál som sa blata na cyklotrase do Družstevnej, preto som šiel normálnou cestou. Zo Sokoľa sa to začalo dvíhať. V novinách písali, že sa v doline Uhrinča pohybuje medveď. Lenže ja som „nemal to šťastie“ ho stretnúť. Povinné selfie pred „útulňou“ a po červenej do Sedla pod Vysokým vrchom a potom na Prielohy. Ďalej po modrej krkolomnej až na peknú širokú lesnú cestu, po ktorej som zbehol do Veľkej Lodiny. Potom klasikou do Malej Lodiny, cez Ružín, okolo vodnej elektrárne až na Ruský dol, kde mi GPS ukazovalo bod „flek pod Ružínskou skalou“. Nechcelo sa mi obchádzať a hľadať schodnejšiu cestičku, tak som bicykel zaparkoval medzi stromy a pešo zliezol okolo skaly k vode. Natrafil som na opustený oddychový priestor a trochu ďalej boli tabuľky na skalách, kde som sa vyfotil. Späť hore k bicyklu to už išlo ťažšie, ale zvládol som. Cez tunel na zastávku Margecany a osobáčikom do Košíc. 52,5 km/ 1140 m.
Mám splnených 12 vrcholov VKA, ale večer doma zisťujem, že aj Jäzva má toľko, tak uvidíme.
Piata etapa – 23. marec
Vyrážam na trojdňovku. Zarezervoval som si ubytko na Erike a v Turni nad Bodvou.
Zo zastávky Margecany (kde som včera skončil) štartujem o 8:27 h. Okolo rozprávkových postavičiek popri Ružínskej priehrade a cez nový most pre peších (cyklisti musia zosadnúť) sa dostávam do Jakloviec a podľa návodu VKA zadnými cestičkami okolo vodnej nádrže až do Veľkého Folkmara a ďalej poľnými cestami, ktoré neboli veľmi suché až na Bielu hlinu, kde som odbočil vľavo a tlačil ku krížom. Je to vlastne krížová cesta pribitá na stromy a vedúca k bielemu „krížu nad Folkmarom“, nad ktorým bola tabuľka VKA fotopoint. Bolo dosť chladno, tak iba foto a dole k hlavnej ceste. Asi 100 m po hlavnej a potom výšľap po celkom peknej šotolinovej (aj keď miestami po lesákoch blatistej) ceste až k pomníku SNP. Odtiaľ po suchom lístí a okolo popadaných konárov k „Folkmarskej skale“. Zo sedla po hlavnej asfaltovej ceste až do Žakaroviec a odtiaľ Perlovou dolinou neustále hore a hore. K „útulni Polianka“ to ešte ako-tak išlo. Tu som si trochu posedel (a zleniveli nohy) a ďalej až po Eriku som tlačil. Na Erike som mal rezervovaný nocľah, tak som sa ubytoval, vypil čapované pivko a tlačil na „Kojšovskú hoľu“. Dobehol ma cyklista, slušne pozdravil a ja som v ňom spoznal mladého vrchára (ale meno si nepamätám). Na vrchole som bol v ten deň asi posledným návštevníkom, lebo sa už začalo zmrákať. Dnes heroický výkon 47 km, ale s prevýšením 1678 m.
Šiesta etapa – 24. marec
Ráno veľké prekvapenie – záľaha snehu. Bál som sa, ako to bude, preto som sa rozhodol vyraziť skôr. O 6:56 už stojím zbalený pred Erikou, fotím a kochám sa slnkom zaliatym snehom. Napadlo asi 7-10 cm. Kolesá sa boria do snehu, hádže ma to do strán, Chvíľu tlačím, potom jazdím – striedam to. Pri kanóne foto, ale Tatry nevidieť, je opar. Nevadí, veď som na „konci sveta“. Cesta cez Spálenicu k Bielemu kameňu je nádherná. Zopár stôp od srniek, ináč nič a nikto. Od Bieleho kameňa po zelenej k Rozsypanému kameňu. Tu opúšťam zelenú, ktorá vedie priamo do Baňa-Lucie, pretože musím navštíviť „chatu Údoľ“. Idem po modrej. Adrenalín stúpa. Šmýka ma zo strany na stranu po úzkom pešom chodníčku. Chvíľami zastavujem a podliezam spadnuté stromy. Za Kamenným prameňom opúšťam modrú a idem k chate. Tu už je menej snehu a trochu teplejšie, ale ešte nie na dlhú prestávku. Foto a po krásnej širokej lesnej ceste až do doliny Zábava. Tu ale neodbočujem podľa návodu VKA dolu dolinou, aby som nestratil výšku. Odbočujem doprava a chvíľu sa kochám fakt krásnou dolinou a fotím potôčik Zábava. Krásne kaskády, čistá voda. Asi 500 m stúpam nahor a potom lesnou cestou až na zelenú značku, ktorá vedie od Rozsypaného kameňa až do Bane-Lucia. Tu začínam blúdiť. Prichádzam z opačnej strany. GPS mi ukazuje, že som na správnom mieste, ale bunker nie a nie nájsť. Napokon to vzdávam a pýtam sa domáceho, aby mi poradil. Povedal, že ma tam musí odprevadiť, lebo sám to nenájdem. Aj išiel. Zrazu sme boli pri tyči, ktorá však bola asi o 100 m nižšie, než tá, ktorú som objavil ja. Šli sme okolo zrúcaniny budov, ktoré kedysi slúžili ako pražiareň rúd. „CO kryt“. Po novom asfalte som vyše 65-kilometrovou rýchlosťou sfičal do Počkaja a odtiaľ po mne známej ceste do Jasova. Tu v reštaurácii Skala som si dal čaj (ale aj pivko) a uháňal do Debrade. Po cyklotrase, ktorú sme pred rokom slávnostne otvárali, som sa dostal k Ladislavovej vyvieračke. Krátke občerstvenie, foto pred rastlinným kostolom a stúpam po lesných cestách (zasa hromžím na lesákov) až do Hačavy. Odtiaľ to už ide so mnou dolu kopcom. V Háji začínam plniť okruh. Foto pred „anjelom“, k Skalistému potoku, kde sa nachádza ďalší bod – „jaskyňa“, ktorá je národnou prírodnou pamiatkou. Ešte stíham tretí bod – „vtáčí stacionár“. Chlapík, ktorý to má na starosti ma chce vziať na prehliadku, ale ja musím byť do 17:00 v Penzióne pod hradom, kde mám rezervované ubytko. Dorazil som už krátko po 16-tej zablatený až po uši. Nikde ale žiadna umyváreň (je nedeľa). Dám si jelení rezeň so zapekanými zemiakmi a pivo (prvé poriadne jedlo po dvoch dňoch). Ubytujem sa, zhodím svoj bikepacking a idem ešte za dvoma bodmi okruhu – „pamätník prvého štartu MMM“ a „Kométa“ v Zádielskej tiesňave. Za splnu mesiačika sa vraciam do penziónu, dám ešte jedno pivo v spoločnosti milej obsluhy a idem spať. Dnes 65 km/ 847 m. Veď som šiel prevažne dole kopcom! Keby nebolo tej Hačavy!
Siedma etapa – 25. marec
Posledný deň plnenia VKA, posledný kríž (a to doslova) – „kríž nad Zvonárkou“. Zvonárka je nevysoký kopec nad Čečejovcami. Ráno som vyštartoval pred deviatou, lebo som vedel, že to nebude náročné. Ale bolo. Jazda po asfalte a skoro po rovine je náročnejšia, ako v teréne. Kríž nad Zvonárkou som našiel, krásne ho osvetľovalo slniečko. Pofotil som svoje gestá, ktoré mám vo zvyku pri ukončení cyklistických výziev, ale nemohol som to poslať do hlásenia, lebo foto malo veľké rozlíšenie, hoci som nastavil na mobile to najnižšie. Musel som urobiť len klasické selfie. To prešlo. Ukončené! Dnes 65 km so záverom v krutom studenom daždi od Ždane po Krásnu a nastúpaných 333 m, ako diviakov grófa Forgáča.
