Vyhodnotenie - Muži 2022
1. Kráľ koruny – Stechas
Je to prioritne bežec a korunu zobral ako výzvu, či sa mu to podarí aj na bicykli – no, asi priveľká snaha, priveľká dávka kilometrov a prevýšenia a aj menšia cykloskúsenosť spôsobili, že hneď prvý deň dopadol nie podľa očakávania – teda Stechas dopadol tam, kam nechcel – na zem a hneď rukou a tvárou – naháňačka s časom a prevýšením si vybrala svoju daň. Keďže, ako poznamenal – „vzal som si na to dovolenku“, tak to skúsil aj ďalej. Telo spolupracovalo, tak sa rozhodol pokračovať a korunu uzavrel na 5 výjazdov za 4 dni. Keďže si to priznal aj sám, budeme tolerovať, že sa nie celkom pretransformoval z duše bežca do duše cyklistu-kráľa vrchárov (používal na priblíženie sa k cieľu vlak a auto viac, ako by sme očakávali), budeme mu to tolerovať a veríme, že na budúci rok vyrazí do boja o kráľa tak, ako to býva u nás zvykom – po vlastnej osi. Aj tak sú však jeho výkony, najmä keď vezmeme do úvahy cyklistické menšie skúsenosti a nepríjemný úraz hneď na začiatku, celkom obdivuhodné:
- Deň – 1. etapa 72 km/1894 m – vrcholy 11, 10, 5, 6, 17 a 2. etapa 56 km/1314m – vrcholy 3, 23, 20, 8 – vlak ráno do M-Lodiny a popoludní do Kalše
- Deň – 80 km/1393, vrcholy 2, 18, 19 – autom Seňa
- Deň – 19 km/561 m – vrchol 14 – autom na Štóske sedlo
- Deň – 104 km/2494 m – vrcholy 9, 16, 1, 12, 7, 15 – po vlastnej osi
Spolu v sedle: 331 km/7 656 m – aj pri použití auta a vlaku úctyhodný výkon Najviac sa mu páčil altánok pod Bielou skalou – netušil, že tak blízko je také výnimočné miesto. Taký vrchol, kam by už nechcel ísť, nenašiel. Technicky najťažšie boli Osadník a Trohánka – hlavne kvôli snehu.
Na záver citát:
„Ak keď som si možno nezískal rešpekt u skúsených vrchárov, tým, že som použil vlak a auto, ale takým spôsobom ako necyklista som si mohol užiť dané trasy. Som rád, že som sa nevzdal a mohol objaviť krásne skryté miestečka, ktoré ste pre nás pripravili.“
Dozvedel sa o nás z Facebooku a určite sa mieni pridať aj v roku 2023.
2. Prvý vicekráľ Smorko
Napriek tomu, že sme odštartovali na jeho meniny 19.3., nepridal sa a pri hodnotení napísal:
“Počkať si takmer na letné počasie, takmer suchý podklad a absolvovať to celé na mtb bolo pre mňa tým správnym rozhodnutím. Mne o prvenstvá nešlo, ale teší ma, že štart koruny bol taký intenzívny”.
Smorko to poňal vo veľkom cykloštýle – citujeme: “načo použiť dopravný prostriedok, veď som štartoval z domu a všetko bolo pre bike relatívne blízko“.
Na všetky vrcholy potreboval len 3 výjazdy, predviedol nám teda dokonale zhustenú, do posledného momentu naplánovanú korunu s parametrami 405 km a 7 461 m prevýšenia:
21.3. (vrcholy 5, 6, 8, 10, 11, 17), 100,0 km/1913 m prevýšenie za 6 hod a 6 minút
26.3. (vrcholy 2, 3, 13, 18, 19, 20), 159,9 km/2338 m prevýšenie za 8 hod a 16 minút
28.3. (1, 4, 7, 9, 12, 14, 15, 16), 145,0 km/ 3210 m prevýšenie za 9 hodín a 58 minút.
Najviac sa mu páčil vrchol 11 – Pomník zradenej lásky (pán je romantik 😊 ) a najťažší bol Osadník – nielen pre záľahy snehu na vrchole, ale aj pre voľbu trasy z Čiernej Moldavy (výstrahy adminov sa občas oplatí prečítať a aj brať vážne). Najviac organizátorov potešilo, že nenašiel ani jedno také miesto, ktoré by sa mu vyslovene nepáčilo, ktorýkoľvek z vrcholov by zaradil aj nabudúce a určite sa mieni pridať aj v r. 2023.
Možno by, v záujme nás obyčajných ľudí, nepatriacich do klubu mimozemšťanov, pouvažoval o posune štartu na neskorší termín, aby mali rovnaké šance všetci, nielen extrémni bikeri, ktorým nevadí ani blato, ani sneh, či hmla a mráz.
A želanie na záver? Chcelo by to v priebehu roka pridať ešte zopár ďalších vrcholov, aby bolo v lete čo objavovať. No, pouvažujeme…
3. Jazva888
U Jäzvu sme si už zvykli, že si vrcholy koruny vychutnáva. Vôbec ho netrápi, že kvôli jednej fotke prejde aj 100 km. Obdivuje, poznáva, užíva si bicykel a krásnu slovenskú prírodu – teda vrchár „par excellence“.
Celkovo zdolal vrcholy koruny na 8 výjazdov od 19. do 30.3.2022 so sumárnymi parametrami 672,7 km a 10 731 m prevýšenia. Podľa vrcholov takto: dňa 19.3. – 4, 9, 15, dňa 21.3.-7, 14, dňa 23.3.-5, 6, 10, 11, dňa 24.3. – 8, dňa 25.3. – 3, 13, 20, dňa 29.3. – 17 a nakoniec 30.3. – 1, 12, 16 so symbolickým záverom na Kojšovke. Všetko jazdil iba na bicykli systémom „z domu do domu“. Taký vrchol, ktorý by sa mu páčil najviac, nedokáže určiť, lebo každý mal svoje čaro a každý bol iný. Najťažším bol Osadník – v hlbokom snehu to bolo peklo, ale už sa teší, ako si ho zopakuje v lete na slniečku. Tak ako mnohé ďalšie vrcholy chce v lete znovu navštíviť s deťmi v rámci detskej koruny.
V budúcich ročníkoch by sa rád ešte raz vybral na Hornádske lúky, ale víta všetko v Slanských vrchoch a v Maďarsku, kde je najkrajšie to, že je tam na cestách málo áut. Samozrejme na ďalší ročník koruny sa už teší, ale v tomto roku by sa opäť rád pozrel aj k susedom, minimálne na Spiš a do Gemera. Navrhol nám, aby sme presne ustanovili podmienky pre titul kráľa – teda, že kráľ celú korunu zdolá len v sedle biku bez podpory iných dopravných prostriedkov – už sme sa nad tým zamýšľali a určite táto zmena v podmienkach príde. Takto to koniec – koncov majú stanovené temer všetky koruny. Dal nám aj zopár tipov, niektoré z nich určite využijeme.
4. Julo
Julo nie je žiadny nováčik, zúčastnil sa aj vlani, ale taký originálny štart nikto ešte nepredviedol – prvý vrchol 19.3. o 4:15 – to tu ešte nebolo!
V dokumentácii svojho prvého tohtoročného vrcholu poznamenal – „asi 20 minút som v tej tme hľadal lavičku, pri ktorej sa mám odfotiť, až to zamilovaný párik v jednom aute nevydržal a opýtali sa ma, čo to tu hľadám…“
Expresne vyštartoval, hneď na prvom výjazde si pridal ešte celý okruh a k tomu Bradlo a Ropík. Najazdil spolu 62 km s prevýšením 1 208 m. Na ďalších 4 výjazdoch si ponavliekal korálky ďalších vrcholov takto -2. výjazd – Osadník, Kauligov vrch, Abrahám, 3. výjazd – maďarský – Hejce, Kánya hegy a Perínske rybníky, 4. výjazd – Trohanka, Kojšovka, studnička pod Tisíckou, Kobylianka, kaplnka v Šemši. Na záver si nechal Diaľnu, Ujházyho kríž, Kysacký hrad, Lodinské lúky a Altánok pod Bielou skalou. Občas si pri výjazde na štart pomohol aj autom alebo vlakom. Spolu na bicykli najazdil 398 km s prevýšením 7 506 m. Najviac sa mu páčil Ropik s najkrajším výhľadom a ako prvý tohtoročný vrchár vybral aj jeden, ktorý by už nechcel do koruny zaradiť – takto označil kríž na Kauligovom vrchu.
Samozrejme sa chystá korunu jazdiť aj v budúcich rokoch a pri otázke Ktorý vrchol by ste zaradili opäť – odpovedal…“mne je to jedno“. Poslal nám aj záznamy svojich tripov a jeden tajný tip pre rok 2023.
5. Etto73
Je to už starý harcovník, je s nami od prvého ročníka koruny a vždy si bicyklovanie po vrcholoch dokonale užije.
Aj tento rok si užíval – od 19.3. do 24.5. celkom na 13 výjazdoch natočil na tachometri 622,6 km a úctyhodných 10 369 m prevýšenia. Len do Medzeva a na Maďarsko si trochu pomohol z domu autom, inak všetko zdolal v sedle. Najdlhší výjazd meral 91 km – vrcholy 6, 10, 17 a najkratší mal len 20 km na vrchol 11 – bol posledný, takže zrejme sa mu Pomník zradenej lásky do žiadneho okruhu nevošiel…. ale zato si na ňom urobil krásnu cieľovú fotku aj v originálnom tričku VKA z r. 2020. Prekvapivo sa mu zo všetkých najviac páčil Osadník – ten je zatiaľ najmenej navštevovaný a temer najviac zatracovaný. Bolo to asi preto, že si počkal, kým zíde sneh a obschne terén – 22. máj bol počasím úplne ideálny. Za najťažší pre seba považuje Hejce – nechcel ísť späť druhou trasou, ale trošku zablúdil v tom hustom lese. Opakovať sa už nemusí rozhľadňa v Períne, pretože nie je ani trošku, teda ozaj ani trošku na kopci a opakovať by určite chcel výstup na Bradlo..
O všetkých ostatných korunách v Česku a na Slovensku samozrejme tiež vie, má aj aplikáciu, ale zatiaľ inú korunu neskúšal….celkom by sa na to možno aj dal nahovoriť.
A odkaz pre organizátorov?
Všetko bolo super, len štart by posunul o pár dní neskôr, aby sa stihol roztopiť sneh, možno po Veľkej noci. A vrcholy roku 2023? Berie všetko, čo organizátori pripravia a ak bude treba pomôcť, rád pomôže.
6. Gogen
Skúsený harcovník, ktorému sa vlani koruna páčila tak, že ju absolvoval dvakrát…..
Tento rok to zvládol na 12 výjazdov od 21.3. do 17.6.2022. Najazdil spolu 640,08 km, lebo väčšinou chodil len bicyklom priamo z domu. Len na Slanské sedlo (vrcholy 3, 13), Štoske sedlo (14) a do Goncu (18, 19) sa povozil aj autom.
Jazdil väčšinou sám, len párkrát s priateľmi, ktorí tiež jazdia korunu.
Pri hodnotení vrcholov bol celkom podrobný –
Najťažší bol Kysacký hrad, lebo šiel „svojou“ cestou a celú cestu nadával – preto vrchol už nechce opakovať.
Najkrajší bol – no, tu ich je viac – vraj kritériom je ticho a lesné prostredie, teda patria sem Ropik, Lodinské lúky, Trohanka, Bradlo, Osadník, Diaľna, Hejce, NATO veža.
Ktorý už neopakovať – Kysacký hrad, Perín, Kauligov kríž, Abrahám, Heringeš, Kobylianka.
Prial by si, aby aj v r. 2023 bol medzi vrcholmi Osadník.
Rád by prispel svojimi tipmi k výberu vrcholov v ďalších ročníkoch.
7. MarcelKNV
Pri otázke v dotazníku, ako sa o korune dozvedel, zaškrtol možnosť -INÉ – citujeme: „len som tak kutral po webe, kde sa dá v rámci Košíc a okolia jazdiť a našiel som“.
Ďakujeme, že vykutral práve nás.
Celkove zvládol korunu na 12 výjazdov od 1.5. do 13.7.2022. Parametre jeho koruny sú ale ozaj impozantné, zdá sa, že si Abov užil ozaj naplno – 877,60 km a 14776 metrov. Takmer všetky vrcholy zdolal po vlastnej osi. Za najkrajšie považuje Ropík a Pomník zradenej lásky. Ktoré už neopakovať – no, také nie sú, ale nepotešil by sa už Kauligovmu vrchu, Perínu, či Kysackému hradu.
Za najťažší považuje paradoxne Osadník, i keď to je jediný vrchol, ku ktorému sa priblížil autom a asi bol za to potrestaný – citát: „Paradoxne najhorší bol pre mňa Osadník, kde som zle odbočil (resp. neodbočil) a keďže som sa nechcel vracať (mal som), tak som po zaniknutej zvážnici tlačil bicykel asi 350 metrov úplnou húštinou čo mi trvalo viac ako pol hodinu. Asi nejaký trest zhora za tú jedinú jazdu autom, ale končila mi dovolenka a chcel som to už dokončiť.“
Ktoré vrcholy by zaradil znova: Bradlo, Diaľna, Ropík, Altánok pod Bielou skalou
Na otázku, či bude jazdiť s korunou aj o rok, sme dostali odpoveď „ áno, dostal som sa bicyklom na miesta, kde som nikdy nebol a určite na na niektoré z nich vrátim“ Tip na vrchol síce nemá, ale už sa teší, čo organizátori pripravia a na aké nové miesta sa pozrie.
A na záver jedna pochvala do našich radov, za ktorú veľmi pekne ďakujeme:
„Páči sa mi web stránka a jednotlivé popisy o dostupnosti a trase k vrcholu. Ak to porovnám s inými slovenskými VK webmi, tak je to na oveľa vyššej úrovni.“
8. Patrik
Patrí do „veselej partie“, ktorá bicykluje v skupinke a podľa fotiek si každý vrchol náležite užíva – výkonnostne, aj spoločensky.
Spolu zorganizovali 11 výjazdov a maximálny počet vrcholov, ktorý zvládli v jeden deň, bol 3 – veď načo sa ponáhľať, treba si krásu Abova patrične užiť. Najazdil spolu 599,86 km s prevýšením 9 064 m. Dôsledne jazdil ekologicky – 5x si pomohol pri priblížení vlakom a len jediný raz použi aj auto – do Zlatej Idky. Najviac sa mu tento rok páčil okruh a za najťažší vyhodnotil tento rok Kojšovku, lebo si ju dal ako výzvu v rámci Pretekov do vrchu.
Určite by už neopakoval Kysacký hrad a Osadník a ani Kauligov kríž ho nenadchol. Kam by sa ešte raz pozrel? – na Lodinské lúky (tie očarili mnohých z vás) a samozrejme chýbať nesmie Kojšovka. Či chce jazdiť korunu aj na budúci rok? Záleží to od výberu vrcholov,… ale asi áno.
Bol by rád keby sme sa v budúcnosti zamerali na vrcholy, kde sa dá použiť pre priblíženie vlak, aby sme boli ekologickejší.
Dal nám aj niekoľko tipov na vrcholy 2023, určite sa budeme inšpirovať.
9. Aurel
Tak tento vrchár si len takpovediac „odskakuje“ na Slovensko zajazdiť si po krásnych horách bez obmedzení, a preto si aj vrcholy koruny užíva takmer každý osobitne – dokonca aj Kojšovku a Trohánku šiel každú osobitne, stále inou trasou, aby si to užil.
Kilometre nepočítal, ale keďže počas pobytu na Slovensku nejazdil za žiadnymi inými cieľmi, napočítalo mu to okolo 900 km.
Drvivú väčšinu vrcholov šiel priamo z domu, autom šiel len do Medzeva, Slanca a Maďarska.
Najviac sa mu páčil tento rok ropik – fakt nádherný výhľad a okruh.
A čo mu najviac vadil? Tá veľkými šutrami vysypaná cesta za zradenou láskou mu fakt liezla na nervy.
Nezatracuje ani jeden z vrcholov, lebo každý má niečo do seba a klasiku – Kojšovku pôjde určite tak, či tak, takže by mohla byť aj nabudúce – samozrejme, že naša ikona BUDE!
Na otázku, či nám chce niečo odkázať, napísal výstižne: „Nič – len pokračujte. Robíte mi radosť.“
Ďakujeme.
10. Erjumbo
Ako krásne napísal v dotazníku – Za krásami Abova sa vydal na 18 výjazdoch teda si ich šetril a pekne podelil, aby si Abov čo najviac užil. Auto použil ako približovadlo 5x a jedenkrát využil vlak.
Aj tak však sú jeho parametre veľmi pekné – 651 km a prevýšenie 9 967m a čistý čas strávený na bicykli 46 hodín a 8 minút.
Ako ten, čo sa na každý vrchol pozrie aj pekne zhora (istotne ste už obdivovali jeho zábery a videá z vtáčej perspektívy), by najkrajšie vrcholy podľa príťažlivosti zoradil do nasledovného poradia – Ropák, Hornádske lúky, Hejce, Trohánka, NATO veža, kaplnka, Okruh, Kobylianka, Osadník, Perínske rybníky….
Ktorý bol najťažší? – asi Trohánka.
A ktoré vrcholy už neopakovať? – Abrahám – ten bol nudný a Kauligov kríž zas ďaleko od všetkých ostatných.
Ktoré by navštívil rád ešte raz? – určite Ropík a aj Hornádske lúky.
Otázku, či bude jazdiť aj v r. 2023 mu asi ani nebolo treba položiť, je to predsa jasné.
O iných korunách vie, ale na nich ešte nebol, zatiaľ sa tomu nevenoval.
Dal nám aj tipy na vrcholy 2023 – trafil do doposiaľ vybraných na 50 %…..
A na záver odkaz pre organizátorov: „ Robíte to vynikajúco.“
Ďakujeme a vieme, že ešte máme rezervy.
11. Martinviszlai
Vždy nás potešia jeho nezvyčajné pohľady na vrchol zhora – a aj tie naoko nezaujímavé dostanú iný charakter.
Na absolvovanie koruny potreboval spolu 11 dní a najazdil 530 km s prevýšením 10 150 m. Na väčšinu vrcholov sa vydal priamo z domu a na viacerých si užil aj západ slnka (veď sa to dá čakať pri výjazde po práci…).
Najviac sa mu páčil Osadník, najmä preto, že ho s kamarátom Juroshom brali len ako „povinnú jazdu“ a nakoniec to ocharakterizoval takto: „určite najväčšie prekvapenie koruny. S Jurosh-om sme to brali ako „povinnú jazdu“ na absolvovanie všetkých vrcholov, ale bol to veľmi krásny vrchol, za ktorý som veľmi vďačný, inak by ma nikdy nenapadlo tam ísť.“
Paradoxne za najmenej zaujímavý označil Kojšovku – nuž, asi preto, že tam už bol veľa-veľa-veľakrát.
A čo ostatné koruny? Tento rok stihol len tú našu Abovskú, ale vlani sa mu podarila aj Spišská a Gemerská.
Tipy na budúci rok? – Niečo okolo Ružína by mohlo byť zaujímavé – áno, bude!
Záverečné hodnotenie v jednej vete, ktorá poteší: „Opäť raz iba veľkú poklonu a poďakovanie za skvelú robotu, som veľmi vďačný za nové námety na trasy.“
12. Marfed
Starostlivý tato ktorý uprednostnil svoje ciele naháňania sa za vrcholmi a doprial nášmu princovi Miškovi aj kraľovanie na jednom z vrcholov. Skrátka, tatko na jednotku.
Na zdolanie všetkých vrcholov potreboval 18 výjazdov a najazdil 570 km s prevýšením 9 628 m. Občas si pomohol aj autom, najmä keď jazdil s potomstvom.
Najviac sa mu páčili Ropik, vyhliadkový altánok a Južný okruh.
Za najťažší považuje NATO vežu – nie preto, že by bol taký ťažký, ale nespolupracovalo počasie – bolo strašne horúco.
Ak by si mohol vybrať, určite by sa rád vrátil na Ropík a ani náhodou by neliezol na Kauligov kríž.
Marcel je už náš skúsený harcovník, veď vlani osadzoval tabuľku na Grúni a dozvedel sa o nás od svojich kamarátov.
Dal nám aj tip, ktorým presne trafil do našich zámerov – sme teda na jednej vlne.
A tešíme sa, že sa už celá rodina teší na nový ročník.
13. Martin Fek
Martin si korunu pekne užil – podnikol 18 výjazdov, len dvakrát si zlúčil 2 vrcholy – Abrahám s Trohánkou a maďarské vrcholy.
Čo sa týka najazdených kilometrov, bude asi rekordérom – 1 462 km s prevýšením 26 155 m. Všetky výjazdy podnikol z domu, až na jeden – keď sa z Červenej skaly vybral na Kráľovu hoľu a odtiaľ cez Kojšovku domov.
Najviac sa mu páčil Pomník zradenej lásky a Cesnakový lesík a najťažším bol Osadník. Preto sa aj Osadník ocitol na kandidátke tých, ktoré už neopakovať.
O korune sa dozvedel od známeho ešte v r. 2020 a určite bude jazdiť aj v r. 2023.
Tip na rok 2023? – jednoducho, niečo s krásnym výhľadom.
O iných korunách vie, ale zatiaľ žiadnu z nich neabsolvoval.
14. Jurosh
Ako skúsený vrchársky harcovník si vrcholy umne pospájal a korunu zdolal na 14 výjazdov. Najazdil spolu 439 km s prevýšením 7 805 m. Väčšinou mu pri presune pomohlo aj auto.
Najviac sa mu páčil Ropík s najkrajším výhľadom.
Najťažší bol Kysacký hrad.
Taký, ktorý neopakovať, nemá, ale určite by sa potešil, keby sa v korune objavila Kojšovka, Ropík, Heringeš a krásne miesta z okruhu.
Na otázku, či sa chystá jazdiť aj na budúci rok, odpovedal, že …“asi áno“….tak len dúfame, že sa opäť uvidíme.
Čo sa týka zverejňovania trás, bol by to dobrý nápad, aj sám by sa rád podelil o niektoré svoje výjazdy.
O iných korunách vie ale zatiaľ sa k žiadnej nepripojil.
15. Jaro Zilecky
Jaro podnikol 18 výjazdov, teda si korunu poriadne užil. Len dvakrát si spojil 2 vrcholy do jedného dňa. Len dvakrát použil na priblíženie auto – na Osadník štartoval z obce Lúčka a na Kaukigov vrch zo Zlatej Idky – pozerajúc do mapy to mal aj tak poriadne naokolo.
Najazdil spolu 977,1 km s prevýšením 15 886 m.
Najťažším vrcholom bol jednoznačne Osadník, keďže hľadal cestu z južnej strany a podarilo sa to až na tretíkrát. Určite netreba opakovať Kysacký hrad a rád sa opäť vyberie na Trohánku, Ropík, ale aj Osadník, keďže už pozná tú správnu cestu.
Samozrejme, že sa chystá korunu jazdiť aj v r. 2023. Dal nám tip na Békefiho chatu – ktorá bola už v 1. ročníku koruny a určite sa k nej niekedy v budúcnosti vrátime.
O ďalších korunách vie, ale zatiaľ sa tam ešte nevybral, užíva si zatiaľ krásy Abova.
Na záver nám poslal veľmi pekný odkaz:
„Ďakujem za mnoho krásnych výjazdov, dúfam, že Vám to vydrží ešte veľa ďalších rokov“
Aj my ďakujeme a stále nás to baví…..
16. Tibor
Dosiahol presne identické hodnoty výjazdov ako Terka – veď vzorne jazdil v krásnej rodinnej spoločnosti – 15 výjazdov, 680 km a 9 234 m prevýšenia.
Viackrát sa priblížil k cieľu autom, či vlakom a využil aj cyklobus do Zlatej Idky.
Najviac sa mu páčil jeden z bodov Južného okruhu – Koscelek.
Najťažším bol preňho Osadník.
Nechcel by už opakovať studničku pod Tisíckou a rád by sa vrátil ešte na Sútok Torysy a Hornádu.
Nie je si ešte celkom istý, či bude korunu jazdiť aj v r. 2023, i keď veríme, že ešte nie je pre nás celkom stratený (a odpustí nám ten Kysacký hrad), lebo veď v tomto roku absolvoval ešte 2 ďalšie koruny – Spišskú a Juhomoravskú.
Tip na rok 2023 nám nedal, ale dúfame, že pozitívne prekvapíme.
17. Ľubo
Korunu zvládol na 12 výjazdov, ale rozložil si ich pekne do celej sezóny – 1. vrchol v marci a posledný koncom októbra.
Spolu najazdil 501 km s prevýšením 10 081 m. Jazdil so synom – detským vrchárom Lukášom, ale aj s priateľmi, s ktorými si výjazdy poriadne užil.
Najviac sa mu páčil Pomník zradenej lásky.
Najťažšia bola Trohánka.
Nechce sa už na biku pozrieť na Kysacký hrad a určite trvá na tom, že Kojšovka musí byť.
Z iných korún pozná Gemerskú, Spišskú, Liptovskú a aj šarišskú, i keď tá sa tento rok nekonala. Z niektorých okúsil zopár vrcholov.
Dal nám aj zopár tipov a musíme povedať, že v niektorých prípadoch aj trafil….
18. Mikit
Tento rok, podľa neho, konštelácia umiestnenia vrcholov umožnila ich kombinovať a spájať. Celkovo teda urobil 9 výjazdov. Okrem Perínskych rybníkov a altánku, ktoré si dal samostatne, vždy niečo s niečím spájal.
Spolu najazdil 465,65 km s prevýšením 9 249 m. Štyri výjazdy realizoval priamo z domu, na ostatné sa presunul autom (Kysak, Medzev, Myšľa, Telkibánya). Najviac sa mu páčia vrcholy s výhľadom, teda Ropik, Kobylianka, ale aj Pomník zradenej lásky Najťažším bol na počudovanie kríž na Kauligovom vrchu, keďže bol posledný v okruhu a mal už všetkého dosť a na počudovanie Južný okruh, keďže sa naň ako na lahôdku vybral v najväčších horúčavách. Náročné boli aj vrcholy v Maďarsku.
A ktorý už nikdy? No predsa ten vyššie spomenutý kríž. Z tohtoročných by uvítal všetky, z ktorých je pekný výhľad.
Samozrejme, že bude jazdiť aj v r. 2023.
Pre rok 2023 by si prial Ladislavovu vyvieračku a opäť niečo v Maďarsku.
A zhodnotenie na záver slovami vrchára::
„Tato koruna sa mi páčila viac ako tá minuloročná. Ako som spomenul, bola prajnejšia k absolvovaniu viacerých vrcholov počas jedného výjazdu a bolo na nej viac zaujímavých miest. Samozrejme, veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa podieľali na jej príprave a ktorí pre nás vrchárov hľadali nové vrcholy na zdolanie. Robíte to dobre.“
19. Marian
Korunu jazdil v dvojici so šarmantnou sprievodkyňou, z ktorej sa vykľula kolegyňa z práce – takých kolegov by sme brali aj my…. 😊
Za 17 výjazdov natočil na tachometri 649 km s prevýšením krásnych 10 111 m.
Najviac sa mu páčil Ropík a najťažšou paradoxne bola Kobylianka – pre nesprávny výber prístupovej trasy (žeby z Bukovca po zelenej?).
Nechcel by už opakovať Kauligov vrch, ale rád by sa ešte pozrel na Bradlo a samozrejme na Kojšovku.
Dal nám aj tip – hrad Sokoľ, ktorý sme mali v 1. ročníku koruny a o rok-dva sa istotne k nemu vrátime.
Potešila nás odpoveď na otázku, či mieni jazdiť aj v r. 2023 – „určite áno!“
A zaželal nám celkom jednoducho – „Nech to funguje čo najdlhšie“ – budeme sa snažiť.
20. Stando
Si z tohtoročnej koruny urobil krásny prekladaný sendvič – dospelácke vrcholy, ktoré jazdil sám, prekladal tými, ktoré zvládne aj jeho drobec Kubko, aby nakoniec v posledný deň tesne na termín zapili korunu vineou na Ropíku.
Korunu zdolal na 15 výjazdov – najviac – 4 vrcholy za deň zdolali spolu s Kubkom. Najkrajším a zároveň najťažším vrcholom bola preň Kojšovská hoľa. Napriek tomu trvá na tom, že v budúcoročnej korune musí byť. Určite by už nechcel ísť na Diaľnu. Koruna v spoločnom jazdení s drobcom sa mu zapáčila, tak by určite chcel jazdiť aj v budúcom roku.
A aké vrcholy by uprednostnil? Také, aby sa na nich viac bicyklovalo ako tlačilo… 😊
Dal nám aj tip – ale ten jeho tip sa nám zdá práve z tých, kde sa viac tlačí ako jazdí, takže neviem-neviem….
Na otázku, či by sa chcel pridať k tímu organizátorov, nám napísal doslova:
„Podľa mňa to robíte dobre, ale ak treba pomôcť, tak áno“ – ďakujeme za uznanie aj za ochotu pomôcť.
21. Bugy
Patrí do „veselej partie“, ktorá bicykluje v skupinke a podľa fotiek si každý vrchol náležite užíva – výkonnostne, aj spoločensky.
Spolu zorganizovali 11 výjazdov a maximálny počet vrcholov, ktorý zvládli v jeden deň, bol 3 – veď načo sa ponáhľať, treba si krásu Abova patrične užiť.
Najazdil spolu 599,86 km s prevýšením 9 064 m. Dôsledne jazdili ekologicky – 5x si pomohli pri priblížení vlakom a len jediný raz použili aj auto – do Zlatej Idky.
O jeho sympatiách k vrcholom veľa nevieme, pretože nám dotazník neposlal.
