Vyhodnotenie - Ženy 2024
1. Kráľovná koruny – Ivi
Ako minulý rok, tak aj tento rok – pekne z domu do domu, ale už si to so sparingpartnerom trošku pospájali a dali korunu na 14 výjazdov. Šetrili si však zážitky a preto spojili najviac 2 vrcholy za deň.
Najazdili spolu impozantných 1 013 km s celkovým prevýšením 12 822 m.
Vraj ktorý vrchol bol najkrajší? To je ťažko vybrať, medzi favoritmi sú Folkmarská skala, Bana Lucia, okruh pod planinami a aj dolina Zábava.
Najťažšia bola Folkmarská skala.
A ktorý neopakovať? Nuž, kaplnku v Morušovej aleji.
Ak chceme podporiť do budúcich ročníkov jeden vrchol na opakovanie, vybrať je ozaj ťažko, ale asi by dala hlas Lajoške, je to predsa len ikona.
Teší nás, že sa pri tvorbe trás inšpirujú našimi radami na stránke a celkom im to asi vyhovuje, lebo nám žiadne rady na vylepšenie nedali, len nás pochválili, za čo ďakujeme, veľmi dobre sa to číta.
Citujeme:
„Opäť chcem len odovzdať veľké poďakovanie a uznanie celému tímu. Odvádzate skvelú prácu a my si aj Vašou zásluhou našu cyklo-sezónu užívame a baví nás to.“
2. Milena
Konečne sa k nám prikotúlili aj nejakí vrchári z ďalekého západu z koruny Trenčianskej.
Trošku si poštudovali, ale len v apke, na stránku nekukli, nuž odporúčania naše v nej nenašli… a tak sa aj po skalách, aj húštinách potrápili a na niektoré vrcholy okruhu pozabudli.
Nedalo mi trošku si nezarýmovať, lebo ich výjazd bol ozaj ako z rozprávky.
Prišli do KE 10.7. a tu slnko, úpek, horúčava, takže na 100-kilometrové výjazdy treba zabudnúť. Tak si trošku pomohli autom, aby nám tu celkom neuschli na slniečku. Najazdili spolu cca. 250 km, prevýšenie vraj bolo statočné, ale keďže záznamy trás si nerobia, tak netušia, aké, ale v nohách ho pocítili. A trochu aj v rukách, keď na Miliči prenášali bicykle cez hraničné skalky od Kopáskej k rozhľadni (neodradil ich ani názov – Britká dolina, ktorý sám o sebe hovorí, že tam nič dobré nečakaj).
Najviac sa im páčila Folkmárska skala – veď akoby nie, v tom krásnom počasí, len či si všimli, že z nej vidieť až na Spišský hrad! Najťažšou bola chata Údoľ, keďže k nej liezli v poludňajšom úpeku. Do Bane Lucia sa už nechcú vrátiť, ale určite by si vyšli ešte na chatu Lajoška a pre budúci ročník určite odporúčajú zaradiť jazero Izra, ktoré je vraj skvostom hlbokých lesov Miliča.
Sú pravidelnými účastníkmi západoslovenských a moravských korún, takže bolo len otázkou času, kedy sa vyberú niekam ďalej a ďakujeme, že to bolo práve k nám.
A odkaz pre nás: „Robíte to dobre, pokračujte len tak ďalej“.
Ďakujeme za uznanie.
3. Lenkasm
Prišli k nám na skusy z Liptovskej koruny, vraj kukneme si ďaleký východ a odskočíme aj do Maďarska.
Prišli na poludnie do Margecian a dali si to hneď zostra cez Flek, Kríže nad Folkmarom, Folkmarskú skalu až na útulňu Polianka, kde sa vraj spalo výborne.
Pokračovali na Údoľ, Baňu Luciu a ďalej na juh, až na Maďare a potom opäť na Slovensko a opäť na Maďare a tak až do Herlian a na Jahodnú.
Mali aj nehodu a dokonca aj stret s nespratným vodičom, tak začínali v trojici a skončili v dvojici a celú korunu si zaknihovala len Lenka. Roland s narazeným prstom cestoval z Herlian domov a Maťo s ním príde ešte raz dokončiť si chýbajúce vrcholy.
Tak si zatiaľ len Lenka započítala všetkých 20 vrcholov za 5 dní s parametrami cca. 380 km s prevýšením okolo 6000 m.
Najväčšie nadšenie spôsobili naše nekonečné bukové lesy, krásne chatičky, útulne Polianka a Kráľova studňa a najmä a najviac zo všetkého chata Lajoška a jej neskutočne milá a ústretová obsluha.
A čo dodali na záver?
„Ďakujeme za organizáciu takej peknej výzvy isto sa radi vrátime.“
