Vyhodnotenie - Elektrobicykle 2021

1. Elektrokráľ – Vinnie742

O korune sa vraj dozvedel na sociálnej sieti a od manželkinho spolužiaka Jäzvu (ďakujeme za propagáciu). A keďže si práve kúpil nový elektrobike, prišla mu táto výzva mimoriadne vhod.

Program si zostavoval sám, ale viackrát sa inšpiroval aj trasami navrhnutými na stránke VKA. Za jednoznačne najzaujímavejší vrchol považuje Folkmarskú skalu – najmä kvôli prekrásnemu ďalekému výhľadu a preto, že tam ešte nebol (keďže nie je Košičan, nemá to tam s dopravou až také jednoduché).

Najväčšou výzvou bol preňho Kozinec – aj na elektrike sa mu zdal nekonečný, ale nezanevrel ani na jeden cieľ, všetky by si pokojne zopakoval odznova. Opakovať sa môžu v niektorom z nasledujúcich ročníkov.

Navždy kráľovnou má vo VKA ostať Kojšovka (to je zatiaľ aj názor organizátorov, ďakujeme, že sme sa zhodli).

Štatistika – 11 výjazdov, 541 km a 10,7450 výškových metrov.

A ešte krátke zhodnotenie projektu – Super akcia a ďakujem, že to organizujete.

1. Elektro VICEKRÁĽ – Mifo

Ako sa vyjadril, rád prijal výzvu, lebo rád spoznáva nové miesta a v korune je vždy ponuka bohatá. Z dvadsiatky tohtoročných vrcholov na pätnástich nikdy nebol a asi o nich ani nepočul.

Prvým dosiahnutým vrcholom bol v prvý deň spustenia koruny Grúň – kóta 311. Povinnosťou bolo na ňom zakraľovať, keďže ho dostal od organizátorov ako darček pre minuloročného kráľa. Ďalšími blízkymi vrcholmi, na ktorých zakraľoval, sú Lovecký zámoček a kostol v Svinici. Zo zdravotných dôvodov sa tento rok rozhodol pre e-bike a pre pohodové tempo. Snažil sa zdolávať vrcholy na bajku priamo z domu, ale niekedy to bolo dosť ťažké, keďže bydlisko má 15 km na východ od Košíc. Na bicykli z domu teda absolvoval 12 vrcholov, k šiestim vrcholom sa priblížil autom a dva vrcholy mu pomohli zdolať kamaráti z vlaku. Celkom mal 15 výjazdov, pri ktorých najazdil 538 km.

Najviac urobil tri vrcholy na jeden záťah – Irenkina studnička, Studnička Juhaz a Hradová. Začal v prvý deň vyhlásenia koruny a ukončil 1.7.2021.

Celkovo nastúpal 10.003 m, najviac pri výjazde na kráľovnú Volovských vrchov – Kojšovskú hoľu, ktorú spojil s Tromi studničkami – 1.491 m. Myslím, že Kojška spolu so Severovýchodným okruhom boli najkrajšími vrcholmi. Najmenej sa mu páčila Kobylia hora. Šiel ju od Podkovy a bolo to strašné. Doslova „šiel“, lebo tlačil (ináč sa nedalo) a jediným šťastím bolo, že e-bajky majú podporu pri chôdzi vedľa bicykla. Najviac prekvapil (príjemne) Mošník. Ani o ňom netušil a pritom to bola parádna jazda z domu do domu a ešte cez Herľany, kde ale nič nefunguje a aj tá reštaurácia, v ktorej robili celkom dobrú pizzu, je už zatvorená. Z uvedeného vyplýva, že Kojšovku môže každý rok a dúfa, že zostane ako stálica aj do budúcna. Už nikdy Kobyliu horu. …a dúfa, že okruh s nejakou obmenou bude aj budúci rok. Je to poučné a uspokojujúce.

Najťažším bol vrchol č. 18 – Károlyiho rozhľadňa na Miliči, na ktorý sa od Márovky brodil v snehu vyše členkov, hoci bol dvadsiaty marec!