Vyhodnotenie - PešoVKA 2024
1. No Ja – kráľovná pešoVKA
Karin „vybehla“ na prvý vrchol hneď ako jej to traja chlapi v chalupe umožnili, teda v nedeľu 17. marca. Keďže sa o ňu jej chlapi boja, našiel sa aj bodyguard, odhodlaný brániť pred medveďom svoj poklad aj vlastným telom a do hlbokých lesov Volovských vrchov ju sprevádzal behom a sem-tam sa pridali aj malí ochrancovia na bicykloch.
Korunu prebehla za 9 dní a „hotovo“ zahlásila 1. apríla symbolicky na novootvorenej chate Lajoška.
Nabehala pri tom 149,5 km a prevýšením 3 905 m. Kde sa dalo, pekne si to pospájala, najzaujímavejšie bolo asi na Pešovke spojiť Kojšovskú hoľu s chatou Úboč – podarilo sa.
Najviac sa jej páčili chata Lajoška a útulňa Polianka. Najťažšou boli paradoxne kúpele Borda (no, keď tam niekto beží z Herlianskeho sedla tam a späť, niet sa čo čudovať).
Krásna je odpoveď na otázku, ktorý vrchol už neopakovať – „Ťažko povedať, každý sa dá zabehnúť“ – ďakujeme za takéto stanovisko….
A či využíva odporúčané trasy? …no, odpoveď znie „Áno. Žiaľ ja aj tak poblúdim.“ Ďakujeme, že nám tak verí a nechá sa viesť.
S korunou bicykluje a behá po Above už 3. rok a ďalej behať bude – aj tento rok, lebo malé Ninja korytnačky potrebujú doprovod.
A ktorý vrchol opakovať? Odpoveď je stručná a jasná – „Lajošku chcem!“
2. Redajovci – Patrik, Zuzka a Kiara
Zuzka a Patrik, pôvodní členovia veselej partie najprv zdolávali korunu na bicykli (2021), potom v radostnom očakávaní spolu na PešoVKE (2022) a hneď od skorej jari 2024 vybehli na vrcholy PešoVKY opäť, ale tentoraz už v trojici – najprv tie jednoduchšie s kočíkom a potom tie náročnejšie už s nosičom.
Na 15 vrcholov koruny potrebovali 9 výjazdov. Nachodili s kočíkom i nosičom spolu 75,6 km a ako dopravné prostriedky použité pri dosahovaní vrcholov uvádzajú auto, kočík, nosič….
Najviac sa im páčili Folkmarská skala, Zádielsý okruh a samozrejme Kojšovka, ktorá je ideálna pre kočík, teda aj pre bábätko.
A ktorý bol najťažší? Odpoveď hodná Veselej partie – tie sme vynechali….
Ktorý vrchol už určite neopakovať? Vraj Údoľ – a preto tam ani tento rok nešli….
Aj v budúcich rokoch by sa radi vypravili na Kojšovku, Folkmarskú skalu a Flek pod Ružínskou skalou.
Na otázku, či vedia o iných korunách, nám odpovedali veľmi potešujúco: „Vieme, ale držíme sa len tej našej, ktorá je najlepšie spracovaná.“
Svoje potulky zhodnotili nasledovne:
Minulý rok zdolala Kiarka vrcholy v mamkinom brušku a tento rok sme jej ukázali krásy VKA naživo, aj keď síce niektoré prespinkala, ale aj to sa ráta. Ďakujeme organizátorom za toto krásne podujatie a tešíme sa na ďalši rok možno už s bicyklami 😊
3. Silvia
Tatko Gonda všetko zorganizoval, a tak celá rodinka precupitala na PešoVKE cez náš krásny Abov.
Za 16 výletov našliapali 131,03 km s prevýšením 3 983 m.
Celá rodina sa zhodla, že najkrajšie vrcholy boli Zabudnutá rozhľadňa, chata Údoľ a chata Pod Pariakovou.
Určite už nechce viac chodiť po asfalte, takže nechce opakovať Pomník 333. diviaka, Morušovú alej a kúpele Borda.
4. PG
V minulých ročníkoch, keď ešte nebola pešovka, tato Gonda korunu obehol dvakrát. Teraz vzal na výlet celú svoju rodinu a spolu absolvovali PešoVKU – a to nielen 15, ale všetkých 20 vrcholov.
Toto je spoveď tínedžera Petra.
Samozrejme sa približovali k vrcholom autom, veď pešikovať, to nie je ako točiť pedálmi.
Pri prvých 15 vrcholoch nachodili 123,88 km s prevýšením 3875 m.
Najviac sa im páčili chata Údoľ a chata Pariaková a najťažšia bola útulňa Polianka, keďže bola zrejme najdlhšou túrou (pešo je tam odvšadiaľ ďaleko).
Nechcú už opakovať vrcholy Pomník 333. diviaka, Bordu, Abaujvár a Morušovú alej – je to logické, lebo na bicykel výborné, ale pešo horko-ťažko ťapkať po asfalte.
Ale na Zabudnutú rozhľadňu alebo hore spomínané chaty by sa pokojne pozreli opäť.
Čo sa týka plánovania a použitia odporúčaných trás sme dostali lakonickú odpoveď – ja nič, všetko „diktuje“ otec.
A vraj – nedávajte tam vrcholy, ktoré sú dosiahnuteľné autom….rozkaz! Ale niekedy sa to naozaj nedá…..lebo tereňák vyjde všade…
5. RG
Robo v minulých rokoch obehol korunu na bicykli dvakrát.
Keď sme zriadili PešoVKU, vzal celú rodinu a obehli vrcholy pešo – a nielen povinných 15, pokračujú ďalej a dali ich všetky.
Na 16 peších výletov nachodil 131,03 km s prevýšením 3 983 m.
Najviac sa mu páčili Zabudnutá rozhľadňa, chata Údoľ a Pariaková.
Nechce už opakovať tie „asfaltové“ vrcholy – Pomník 333. diviaka a Morušovú alej.
A ani také, na ktoré sa dá dostať autom. Na vylepšení PešoVKY sa už pracuje – budú pri vrcholoch aj dodatkové pešiacke ciele.
6. Rodinka Juríkovcov
Svojich 15 vrcholov PešoVKY zdolali na 10-tich túrach. Nachodili pritom takmer 90 km a zdolali prevýšenie 2517 m. Pekné čísla, keď si uvedomíme, že malý Dominik si hovie väčšinou v nosiči, lebo sám veľa toho nenabežká.
Ako približovadlo k vrcholom použili auto.
Najviac sa im páčili kríže nad Folkmarom a najťažší bol okruh planinami, keďže v Pešovke sa museli do jednému z bodov dostať prechodom cez celú Zádielskú tiesňavu.
Taký vrchol, ktorý by sa už nemal opakovať, sa podľa nich v tohtoročnej ponuke nenachádzal, ale určite by uvítali v nasledujúcich ročníkoch Kojšovku.
Túry si plánujú sami v aplikáciách mapy.cz, Locus a Garmin, ale radi sa inšpirujú aj odporúčanými trasami na stránke koruny.
O korune sa dozvedeli na facebooku a dúfame, že nám zostanú verní aj v budúcom roku.
7. Fekovci (tato, mama, Viki, Maťko, Zina a pes Luna)
Dlhoročný cyklovrchár tato Maťo vymenil teraz bike za botasky, vôdzku na Lunu a plný batoh jedla pre celú rodinu a vydali sa na PešoVKU zdolávať vrcholy.
Na 15 vrcholov 15 výjazdov – pekne jeden po druhom. Nachodili spolu 88 km s prevýšením 2400 m.
Za najkrajšie vrcholy sa v rodine hlasovalo – mame Viki sa najviac páčil Flek pod Ružínskou skalou, Kubkovi Lajoška, Zina neprezradila a tatovi Maťovi všetky, kde sú lúky – kríže, Zvonárka, vysielač…
Keby sa najťažší vrchol stanovoval podľa počtu otázok „Kedy tam už budeme!“, bolo by ich viac.
A keby si mali vybrať jeden vrchol na opakovanie, bola by to Folkmarská, lebo v tomto ročníku je nestihli.
Dali nám aj nejaké tipy na nasledujúci ročník – možno sa z nich niečo podarí.
8. Bara – havkáč
Vyšla som si do lesa 15 krát, vždy len pekne po 1 vrchole na deň, veď sa treba šetriť. Keďže som ešte v detskom veku, počítajú sa mi aj detské vrcholy.
Podľa pánových hodiniek som nabehala 100 km, ale to len v jednom smere, samozrejme hodinky tie moje nekonečné cesty tam a späť nemerajú.
Trošku som sa aj povozila autom.Najviac sa mi páčilo na chate Údoľ, lebo sa mi ušli špekáčky z opekačky.
Na záver ďakujem organizátorom, že mi zriadili v PešoVKE podkategóriu. Rada si pobehám aj v budúcom roku, hlavne, keď sa so mnou vyberie do lesa aj Miško.
9. Erno a Anka
Erno si na Pešovku zobral aj Anku – na fotkách sme ju videli, ale v registrácii sa nám neocitla.
Spolu si to užili na 15-tich výšľapoch, nachodili spolu 85,81 km s prevýšením 2 428 m.
Pri priblížení použili aj auto. Najviac sa im páčilo na chate Údoľ a najťažšia bola Baňa Lucia, ktorú už nechcú opakovať. Tak isto už nechcú ísť k pomníku diviaka.
Mnohé ďalšie vrcholy by mohli byť cieľom aj nabudúce.
Trasu si plánujú sami, nepoužívajú odporúčania na stránke koruny.
10. Mifo
Double mu nestačilo, tak si dal ešte tripple – tentoraz v PešoVKE.
Na 15 vrcholov podnikol 12 výletov, nachodil 88,8 km s prevýšením 2 678 m a samozrejme použil pri priblížení auto.
Najviac sa páčili Kojšovka a Lajoška a najťažšia bola Folkmarská skala.
Nechce už opakovať Baňa Luciu – čože, žeby aj na tretí raz bol problém s nájdením?… 😀
Lajoška by sa mohla aj opakovať a niektoré vrcholy – by nemali platiť pre Pešovku, len pre cyklo.
Informácie zo stránky používal aj v PešoVKE a úplne sú podľa neho postačujúce. Okrem VKA zvládol v tomto roku ešte 7 ďalších korún, ale všetky boli na bicykli, takže úroveň PešoVKY veru nemá s čím porovnávať..