Vyhodnotenie - Muži 2021

1. Kráľ koruny – Smorko

Náš tohtoročný kráľ Smorko o sebe vyhlásil, že nie je žiadny borec, ani mimozemšťan, možno len trošku viac zanietený cyklista – hobbík. Nech si tvrdí, čo chce, ale sfúknuť nám korunu na 5 výjazdov, to chce poriadnu vôľu, poriadne nohy a peknú flotilu bikov, ktoré nám aj pekne fotograficky zdokumentoval.

Priebeh jeho koruny v skratke (vrcholy sú radené vzostupne podľa čísla, nie podľa postupu, v akom ich prešiel – návod pre Dolfíka z Trenčianskej koruny, ktorý sa k nám chystá na niečo podobné):
Deň 1 – na rozcvičku 4, 11, 19 – Irenkina studnička, Kozinec, Skalka
Deň 2 – 6, 9, 14, 17, 18 – Okrúhly vrch, Svinica, Mošník, Byster, Veľký Milič
Deň 3 – 1, 8, 12, 13, 15 – Kojšovka, Tri chotáre, Kobylia hora, Vyšný Medzev, Hačava – zrejme kráľovská etapa 190 km/3 097 m
Deň 4 – 2, 5, 10, 16, 20 – Juházova studnička, Vreteník, Tri studničky, Hradová, Severozápadný okruh
Deň 5 – lahôdky na záver – 3, 7 – Bujačná a Folkmarská skala.

A to všetko v čase, keď bola zima ako na lyže a fúkal pravý košický vetrisko, takže výkon ešte o to cennejší. Za najkrajší vrchol považuje Folkmarskú skalu a najnesympatickejší Kobyliu horu, ale sám priznáva, že to možno preto, lebo zvolil nesprávny smer výstupu a na Žabiu skalu mu už neostal čas. Ale nezanevrel na ňu, rád si ju zopakuje v tom správnom smere. Objavných pre Smorka bolo až 9 z našich vrcholov, teda sme sa celkom trafili v tom, že chceme ponúkať cyklistom miesta doteraz ešte neobjavené. A či sa zapojí aj o rok? Vraj áno a prosí si rozširujúcu kategóriu vrchár-mimozemšťan a do nej nejaké také špecialitky, na ktoré sa bude dlho spomínať.

2. Prvý vicekráľ – Jäzva888

Minuloročný 2. vicekráľ, tento rok 1. vicekráľ – má to rastúci trend, tak uvidíme čo sa stane o rok.
Na rady cyklo kolegov si nainštaloval Stravu, a tak teda podal presnú správu o parametroch jeho koruny – 755,64 km, 12 897 m a 13 krásnych dní v sedle bicykla.

Zakraľoval nám na 7 vrcholoch – na všetkých studničkách, na najvzdialenejšom vrchole Tri chotáre a aj na Skalke, Vreteníku a Kozinci. Jeho účasť je pre nás o to hodnotnejšia, že je našim neúnavným propagátorom, čo môžeme vidieť v jeho článkoch o vrcholoch koruny na Košice Online, aj v príspevkoch na FB.

Okrem iného napísal aj toto:
…20 krásnych vrcholov, ale popri nich aj mnoho iných krásnych miest. Zážitky – na nezaplatenie.
…dnes takýto náklad. tri vrcholy, 147 km .-) predtým som nebol na žiadnom z nich, takže paráda. veľmi sa mi to ľúbilo
… Krásna trasa, veľmi sa mi páčil hlavne ten kaňon. O ňom som ani netušil, ale taký diviačisko ma tam prekvapil, že som sa skoro otočil a utekal.

Za najkrajšie považuje Hačavské sedlo, najmä pre nádhernú prístupovú trasu do Hačavy (tiesňava a vodopády, keďže Jäzva všetky vrcholy absolvuje dôsledne z Košíc na dvoch kolesách). Najhorší vrchol nemá, ale najviac mu dal zabrať Kozinec (asi preto, že ho mal spojený s ďalšími 4 vrcholmi). Najobjavnejšími boli Kozinec a Bujačná, ale opäť by zaradil všetky. Keby si však naozaj musel jeden vybrať na vyradenie, bola by to Svinica, i keď v spojení s Bysterom bola fajn, pretože vďaka tomu prvýkrát prešiel Orechový les a stretol tam obrovské stádo srniek. A či sa zúčastní aj na budúci rok? Takú otázku asi ani netreba položiť….

3. Druhý vicekráľ – Jurosh

Vyskúšal si korunu už vlani, samozrejme spolu s Baškou a aj s ďalšou kamarátkou Nikou a občas aj naším psím absolventom roku 2020.

Takže sa samozrejme už nevedeli dočkať nového ročníka a pekne spolu s Baškou ruka v ruke – či koleso za kolesom vyrazili hneď v prvý deň otvorenia koruny 15.3. na prvý vrchol – neďalekú Hradovú. Potom už len pridávali po jednom, dvoch, či dokonca troch vrcholoch na deň, až 13.4. zahlásili hotovo.  Korunu sa snažili absolvovať po odporúčaných trasách, lebo už vlani sa presvedčili, že tieto sú zväčša celkom dobre zjazdné na biku a rôzne iné, na mape sa ponúkajúce skratky, väčšinou nedopadnú veľmi dobre. Len pri posledných vrcholoch, keď už veľmi – veľmi chceli skončiť pred aprílovým vyčíňaním počasia, si to všelijako preskladali, aby to stihli, ale dalo to nohám poriadne zabrať. Korunu ukončili na Mošníku vo vetre, daždi a hmle.

Najzaujímavejší bol pre nich tento rok Veľký Milič, ktorý bol zároveň aj najťažší práve preto, že 9.4. tam bolo ešte dosť veľa snehu. A stúpaním dala najviac zabrať Hačava. A ktorý vrchol by už nešiel? Taký nie je, i keď Kobylia hora sa zdala byť náročná a totálne nezaujímavá, keďže tam nie je ani výhľad. Ale potom, keď šliapal na Kojšovku a pozeral na ten kopec s vysielačom na druhej strane údolia a mohol si povedať, že Tam som už bol, ten pocit bol jedinečný. Ktorý kopec chce opakovať? Určite Kojšovku, ale aj Folkmarskú, Hačavu, Milič.

A vraj v lete si to pravdepodobne ešte raz v pokoji zopakujú, aby si to viac užili.

Parametre koruny –  428 km a 8686 m prevýšenia

4. Alek

Koruna vzbudila jeho záujem 15.3.2021, keď MIFO zverejnil prvú správu o dosiahnutom vrchole Byster. Počul o nej aj vlani, ale vtedy ho to neoslovilo.

Medzi najkrajšie počíta Folkmarskú skalu, Skalku nad Hornádom a kríž nad Ploským na okruhu (tam určite pozve kamošov aj s rodinami a deťmi na opekačku, keď sa už bude dať). Najhorší bol Milič – bola víchrica a sneh a navyše v ten deň už piaty vrchol v poradí!! Zopakoval by si určite Folkmarskú skalu (i keď určite inou trasou). A ktorý už nikdy viac? Najprv chcel do tejto skupiny nominovať Tri chotáre, lebo sú od ruky, ale nakoniec skonštatoval, že aj tak bol vlastne vďačný, že videl aj tento kút Slovenska – a práve o tom koruna je, že treba spoznávať. Takže nakoniec v tejto kategórii kandidáta nemá.

Na svojich potulkách za vrcholmi najazdil 646 km s prevýšením 12 918 m. Medzi prvým a posledným vrcholom uplynulo 27 dní, a aktívne jazdil 10 dní. Najväčší počet vrcholov v jeden deň – 5

5. Aurel

Aurel podotkol, že tento rok sa korune venuje len okrajovo, keďže sa nedávno stal otcom a krátko na to aj otcom na plný úväzok, teda všetky výlety boli skôr ad-hoc ako plánované do detailov. Bohužiaľ, to znamená, že jazdil sám – bez zábavnej spoločnosti a stále s časovým limitom. Ale aspoň to pomohlo s rastúcim bruchom a párkrát zobral na výlet aj svoj malý poklad.

Na cyklistike má najradšej ten pokoj pri pivku ku koncu, alebo opekačku a ani jedno z toho tentoraz nebolo. Ale keď mala podrastie, bude všetko iné!

Dosť veľa vrcholov robil tento rok práve pre časovú tieseň samostatne. V skupinkách si prešiel tieto: Kozinec+Skalka, Severný okruh a Grúň, Vreteník+Juház+Hradová. Najťažším výjazdom bol Severný okruh a sady – kvôli rozoraným, prípadne neexistujúcim cestam sa zmenil na krížovú cestu blatom – ale to len kvôli zvolenej trase :). Nie je taký vrchol, ktorý by si nezopakoval. Ešte aj do tých Sadov pôjde ešte raz, lebo nenašiel ten spravny strom (doslova píše – už som fakt nemal čas a nervy). Najkrajšia bola Folkmarská skala, ktorú si už aj zopakoval, keď išiel na Bujačnú. Prvý výstup bol hneď v marci a bolo to samé bahno, takže časť trasy šiel pešo (a to preto, že nepočúval naše rady). Chcel si teda napraviť pocit a šiel to spraviť ešte raz a poriadne.

A ten najzaujímavejší moment prišiel po ukončení na Mošníku – ako sám Aurel hovorí: „Teraz neviem kde mam ísť na bicykli nabudúce! VKA je super inšpirácia.“

Celková štatistika:

Jazdil od 17.3. do 24.5., teda za 68 dní sa utrhol na 16 výjazdov. Najdlhší trip mal asi 65 km v bahne a celkovú štatistiku nám zatiaľ nedodal. Veríme, že si ešte popri otcovských povinnostiach na nás čas nájde.

6. Gogen

O korune sa dozvedel už pri jej prvom ročníku, ale rozhodol sa, až keď ho nadchli pre túto myšlienku kamaráti (napr. Marcel Fedorko – vďaka). Jazdil v prevažnej väčšine sám, i keď by sa to vraj nemalo.

Asi by ani nechcel veľkú propagáciu koruny, lebo sa obáva, že na cyklotrasách na vrcholy bude potom „husto“. Ale na druhej strane, lepšie vidieť chlapíka s pupkom na e-biku v lese, ako chlapíka s ešte väčším pupkom pri pive na Hlavnej. Celkovo jazdil 10 dní (v čase od 26.3. do 21.6.2021). Najdlhší výjazd mal 110 km (Kojša, Kobylia, Tri chotáre). Celkovo najazdil 463 km. Za najkrajšie považuje Kojšovskú hoľu a Folkmarsku skalu, najhorší bol paradoxne jednoduchý bod Tri chotáre – ale to najmä preto, že v ten deň mu predchádzali už Kojšovka a Kobylia hora. Ktoré vrcholy ešte opakovať? No predsa všetky, ktoré sú ďaleko v lesoch a sú to aj ozajstné vrcholy v pohoriach – Tolhájska, Makovica, Kojšovka, Folkmarská…. A ktoré už nikdy? Také ako Tri chotáre – sú ďaleko od všetkých.

Uvítal by aj vrcholy v maďarskom Above – samozrejme aj organizátori koruny, ale podmienky sa musia najprv trochu zlepšiť. Na záver nám Gogen dal niekoľko krásnych tipov na ďalšie vrcholy – vzácne sa zhodol s organizátormi – všetky z nich sú už v pláne, takže ich ponecháme zatiaľ v tajnosti.

7. Šmidík

Priznal sa, že všetko nechal pripraviť kamaráta a aj sa nechal viesť. Zvládnuť korunu za 3,5 dňa je aj pre na kopce zvyknutého Liptáka pekná výzva.

A tu je niekoľko poznámok z pohľadu účastníka tohto úletu:
1. DEŇ (4 vrcholy / 63.64km / 1739m)
Chvíľu som si myslel, že blúdime, ale potom to prišlo. Vyliezli sme na skalku nad Hornádom…
Na Vreteníku a studničke Juhaz sme boli už po tme.. Nakoniec sme spali na lavičke v prístrešku pod lesom pár desiatok metrov od chaty Hrešná.
2. DEŇ (6 vrcholov / 95,85km / 1821m)
Vrcholy Irenkina studnička, Hradová, kríž zmierenia, Budimír (socha), kríž nad Tufovým kameňom, drevené sochy v Beniakovciach a kótu 311 Grúň sme zdolali akoby šibnutím čarovného prútika. Ten sa však zlomil, pretože z kóty 311 sme si to chceli skrátiť cez trnkové pole. Výsledkom boli 3+2 diery v Janových kolesách a dve diery v mojom prednom. Nocľah v Herľanoch.
3. DEŇ (4 vrcholy / 137.99km / 2150m)
Deň veľkých presunov- na Okrúhly vrch k Loveckému zámočku. Kríž sme nenašli. Odtiaľ sme už rezali na vyhliadku na vrchole Milič. Veľmi pekný výjazd s veľmi ostrým turistickým záverom. K trom chotárom skoro nekonečná cesta. Bol to nútený presun k peknému záverečnému stúpaniu na Hačavu. Potom sme už len spadli do Medzeva, kde sme prespali v kempe. Kempu a tetuške vedúcej posielam palec hore..
4. DEŇ (6vrcholov / 83,51km / 2571m)
Najkopocovitejšia etapa. To najlepšie na koniec. Cestou na Kojšovskú hoľu sme navštívili Medzevskú štôlňu. Hore sme si to sčasti potlačili po ceste SNP. Z Kojšovky po asfaltke. Na Kobyliu horu sme si to dali hore zvážnicou, ktorá by ani za sucha nebola jazditeľná. Tri studničky, z ktorých vyteká naozaj skvelá voda. Tento deň bol naozaj najlepší, pretože väčšinu trasy sme boli na lesných cestách, ktoré nás občas vyviedli na krásne lesné čistinky a doviedli až k vápenici Bujačina. Čerešničkou na torte bol posledný vrchol – Folkmarská skala. Pri výhľade z Folkmarskej skaly som si povedal: „Stálo to za to…“

Ako organizátor Liptovskej koruny nehodnotí vrcholy ako dobré alebo zlé, pekné sú všetky.
V Above sa mu naozaj páčilo.


Spolu: 392km, 8389m+, 35 hodin

Jeho cestovný denník môžete nájsť tu…

8. Jancinator

O Abovskej korune ako organizátor našej Liptovskej sestry vedel samozrejme od začiatku v r. 2020, ale až tento rok nastal ten správny čas. Vybrali sa spolu s kamarátom Šmidikom na rýchly 4-dňový trip.

Korunu zvládli za 4 dni súvislého bicyklovania na trase „z Kysaku do Margecian cez Maďare“, ako to vtipne pomenovali v svojom denníku z cesty.

Precízne (avšak nie celkom podľa odporúčaní organizátora) pripravená trasa priniesla aj temer nočné fotky na Vreteníku, studničke Juhaz, nocľah na tvrdej lavici v altánku pred chatou Hrešná, lepenie xy defektov po prejazde skratkou lúkami na Grúni nad Bysterom, šplhanie zo Skalky nadol diretissimou s bicyklom na pleci, nenájdenie kríža pri bývalom loveckom zámočku, či tlačenie od Troch studní na Biely kameň a Spálenicu cestou z Medzeva na Kojšovku. Na chuti bicyklovať im to ale neubralo a tak svoj obdivuhodný výkon zavŕšili v Margecanoch na stanici.

Celkovo hodnotí Abovskú korunu ako peknú a Abov ako nádherný, rovnako ako celé ostatné Slovensko – pekné slová od Liptáka, veď Liptov sa považuje za klenotnicu prírodných krás Slovenska.

Záverečná štatistika je tiež úctyhodná:
Počet dní – 4 dni
Parametre: 392km, 8389m, spolu 35 hodín v sedle

Kto máte chuť, počítajte si viac o ich príbehu tu…

9. Martin Fek

Korunu vnímal už v r. 2020, ale akosi sa nedostal k tomu, aby ju podrobne preštudoval. Začiatkom roka sa však stretol s ďalším našim priaznivcom a ten ho nadchol.

Dal si zaujímavý cieľ – všetky vrcholy zdolať len na bicykli, teda systémom Košice – vrchol – Košice a nevoliť si vždy len tú najkratšiu trasu (o tom svedčí časť jeho popisu: „ cestou na Kojšovku cez Štós som prechádzal cez Štóske sedlo….“). Tomu teda zodpovedá aj počet najazdených kilometrov – vďaka korune si užil krásnych 1 080 km s prevýšením 18 800 m, celkovo na 15 výjazdoch, len raz ho, ako sám napísal, pre technickú poruchu musela z Rudníka evakuovať moja drahá manželka“.

Najkrajšie miesta – klasicky Kojšovka a Folkmarská.
Kam už asi nepôjde, ak nebude musieť – Kozinec a Byster.

Super boli všetky studničky, lebo pre turistu sú veľmi užitočné. Aj okruh sa mu páčil a Bujačná je tiež super. Vyslovene ťažké nebolo nič, len pre horúčavu sa natrápil na Hačave.

Dokonca sa s nami podelil o svoje trasy na tomto odkaze…

Veľmi si ceníme hneď úvodnú vetu záverečného hodnotenia, ktoré nám poslal: „Ďakujem za skvelé tipy na miesta, ktoré by som inak nenavštívil.“

Aj tím VKA ďakuje za priazeň.

10. Janik22

Potichučky, a pomerne rýchlo zvládol tento vrchár jednotlivé body koruny – začal 20.3. a ukončil už 22.5.

V prvotnej eufórii nárastu vrchárov sme si akosi nevšimli, že už má hotovo a on sám sa neohlásil. Trpezlivo si počkal, kým na to prídeme…a nám to trvalo…no, dosť dlho.Napriek tomu gratulujeme a ďakujeme za krásne slová, kde nám napísal aj toto:

„A čo ma viac tešilo boli nové objavené miesta, ktoré by som bez Vás asi nikdy neobjavil. VK Abov som objavil na facebooku minulého roku niekedy v októbri a po zistení, čo je Vašou myšlienkou som bol nadšený a nedočkavý, kedy začne tohtoročná časť.“

Jednotlivé miesta boli SUPER hlavne Skalka nad Kysakom, Folkmarská skala, Vyšný Medzev alebo Karolyikiláto (bývalý lovecký zámoček). Za také nevýrazné považoval Trihotáre alebo Kobylia hora. K najťažším patria Kojšovská hoľa , Mošník a aj Kobylia, ale tá len preto, pretože ju šliapal hneď po prejdení Kojšovky. Ktoré opakovať? – Folkmarskú skalu, Skalku, tie studničky Juhaz aj Irenka tiež stoja za to. Neopakoval by už Tri hotáre. Veľmi rád sa pridá aj na budúci rok.

A nakoniec štatistika, trasy zaznamenané cez mapy.cz ukázali celkový súčet za 7 výjazdov 621,8 km a 14 096 metrov prevýšenia.

11. Martinviszlai

Martin si hneď v prvý deň uchmatol kraľovanie na vrchole 16-Hradová – a potom už nič, žiadna správa. Až 4.9. 2021 nám poslal všetky fotky naraz – z dátumov ale vidieť, že si ich zdolávanie rozložil pekne na marec – jún a po letnej prestávke si 4.9. povedal, že nastal čas – a piatimi vrcholmi za jeden deň korunu uzavrel.

Za najkrajší vrchol považuje Folkmarskú skalu, najmä ho oslovila tá výzva „dať“ to až z Košíc – pocit z takto zdolaného vrcholu bol úžasný – najmä to, že to dal v sedle bez tlačenia. Paradoxne najťažší bol preňho Grúň – vďaka okolnostiam, keďže ho šiel ako posledný na viac ako 100 km okruhu a navyše po mesačnej pauze bez bicykla. Vyliezť až k tomu stromu hore bolo celkom trápenie. Ktorý vrchol opakovať? Hačavské sedlo a miesta tam naokolo a neopakovať Svinicu kostol – i keď nebyť pandémie, pri zabezpečení sprístupnenia kostola by bolo určite zaujímavé.

Celková štatistika – 10 výjazdov, 36 hodín, 524 km a 11 000 výškových metrov.

Na záver citácia slov, ktoré adresoval projektu koruny – veľmi pekne ďakujeme.

„Chcem sa touto cestou poďakovať za ďalší úžasný ročník skvelého projektu. Plnenie vrcholov som si veľmi užil, aj napriek tomu (alebo práve preto?), že všetky vrcholy som išiel sólo, s výnimkou Skalky a Kozinca, kde som išiel spolu s kráľovnou Baškou a Juroshom. Tým, že takmer všetky vrcholy som išiel pred/po práci, tak som takmer vždy išiel v zlatej hodinke, čo pridávalo na atmosfére, škoda len, že mobil to nedokázal zachytiť. (Tiež sa mi páčilo potiahnutie vrcholov až k hraniciam Abova, čiže som si Hačavu mohol spojiť s vrcholom z VK Gemera. Ešte raz ďakujem za skvelé inšpirácie na výlety, teším sa na budúci ročník.“

12. Marfed

Abovsku korunu si obľúbil už minulý rok, je super zdolávať nové trasy a objavovať  krásne miesta a hlavne, keď sa pridá aj rodinka, alebo parťáci.

Najviac výjazdov samozrejme absolvoval so synom Miškom –  bol na dvanástil a vyjazdil si aj titul Princa. Aj manželka sa pridala na niektorých, ďalej vďačí za spoločnosť pri výjazdoch vrchárom Erjumbo a Gogenovi v partii to je krajšie.

Najviac sa mu páčili Skalka, Vápenica-Bujačná a Miličská vyhliadka, ale všetky boli niečím zaujímavé. Nemá vyslovene neobľubený vrchol. Niektoré som absolvoval, aj viackrát, rád sa tam zastavuje, keď ide okolo, hlavne pri všetkých studničkách z koruny.

Korunu som absolvoval v 18-tich výjazdoch. Najdlhší výjazd bol 87km s prevýšením 1600m, celkom prešiel 547,88km a 11191 výškových metrov.

A slovo na záver potešilo najmä organizátorov: „Ďakujem všetkým organizátorom VKA aj za túto sezónu a teším sa, čo nám pripravíte na ďalší ročník.“

13. Patrik

Kamarát z partie Zuzky23, korunu absolvovali spolu. O VKA sa dozvedel od priateľky, ktorá zorganizovala celú partiu a vyvolala v nás nadšenie pre novú výzvu.

Najkrajšie vrcholy boli: Mošník, Kojšovka, Skalka, Folkmarská

Najťažší? ťažko povedať, lebo na pár miest sa dostali cez zvažnice dreva, ale asi tak najmenej obľúbené boli: 3 Chotáre, Kozinec, Kobylia hora – aj keď cesty boli pekné no nadšenie z vrcholu neprišlo…

Určite by pridal do budúcich ročníkov napr. Čerešenku a vyhliadku v Myšli.

Čo sa týka štatistiky – prejazdených cca. 640 km s prevýšením cca. 9909 m a s celkovým trvaním viac ako 48 hodín.

Najdlhšia trasa mala 95 km a najkratšia bola naša Hradová 20 km.

Odkaz pre organizátorov: „Ďakujem za super zážitok, ktorý sme vďaka tejto výzve mali :)“

14. Yaroo

O vrchárskej korune Abov som sa dozvedel ešte v roku 2020 prostredníctvom príspevku vo facebookovej skupine. Nepamätá sa presne, ale pravdepodobne to bola skupina „Poď bicyklovať Košice a okolie“. Od skupiny očakával zaujímavé tipy na pekné cyklovýlety v okolí Košíc a VKAbov bolo presne to, čo hľadal.

Do koruny v roku 2020 sa už nestihol zapojiť, keďže v čase keď ju objavil, už bolo tesne pred ukončením výzvy, avšak už vtedy bol rozhodnutý sa pustiť do výzvy 2021.  Lockdown a zatvorené okresy začiatkom roku mu dodali kopec chuti vypadnúť z domu do prírody, do zdolávania vrcholov a do bicyklovania. Koniec koncov, cyklistika bola jeden z mála športov, ktoré nepodliehali lockdownu. Okrem seba, motivoval do výzvy aj kolegu, s ktorým spoločne odjazdili niektoré ciele.

Čo sa týka výberu vrcholov, každý mal niečo do seba. Niektoré sa páčili viac, niektoré menej. Ak by ich mal klasifikovať, asi najmenej sa mu páčila Kobylia hora alebo Kozinec. Naopak veľmi pekné boli Veľký Milič, Kojšovská hoľa, Folkmarská skala alebo kóta Byster.

Vďaka VKAbov objavil pekné zaujímavé miesta, ktoré má prakticky pod nosom, ale nikdy predtým tam nebol. Pekným príkladom je Irenkina studnička alebo Skalka nad Hornádom.

Ciele umiestnené hlbšie v lese sa mu príliš nepozdávali, hlavne vtedy, keď bol bicyklovať sám. Človek nikdy nevie, čo sa môže stať keď ide sám :). V jeho prípade osamote absolvoval približne polovicu celej výzvy. V ďalších ročníkoch by možno bolo zaujímavé posilniť komunitu, napr. pomocou Facebooku, podporiť vrchárov o pridávanie príspevkov, živú komunikáciu v rámci VKAbov skupiny, dohadovanie spoločných výjazdov a pod.

Korunu zdolal počas 16 cyklotúr. Spolu najazdil 376,5 km a nastúpal cca. 7500 výškových metrov (7356.3 m bez Východného okruhu Košic, kde mu chýba výškový profil). Najdlhší trip bola asi Irenkina studnička 35 km – Lesopark Furča => Zelený dvor => Kameňolom Ťahanovce => Kostoľany n. Hornádom => Irenkina studnička => Ťahanovce obec => HM Tesco => Furča.

A odkaz organizátorom na záver: „Na záver mi ostáva už len poďakovať organizátorom za prácu, ktorú ste si dali s prípravou cieľov, s ich popisom, schvaľovaním fotografií. Naozaj dobrá práca aj pri výbere vrcholov. Vidíme sa budúci rok pri novej výzve.“

15. Marker

O korune sa dozvedel od brata, ktorý sa tiež prihlásil, aj korunu plní.

Za najkrajší považuje Folkmarskú skalu – aj preto, že bolo vtedy krásne počasie a navyše bicykloval v príjemnej spoločnosti viacerých cyklistov. Najťažšou bola preňho Kojšovská hoľa – boli len sami s bratom a podcenili Kobyliu horu, na ktorú sa rozhodli ísť ešte predtým. Neopakoval by už Tri chotáre, ale určite musí byť aj v ďalšom ročníku Kojšovská hoľa. Tajný tip na nový vrchol nemá, práve preto víta aktivitu koruny, že tam nájde informácie o menej známych cieľoch.

A ak by sme chceli nejakú štatistiku, máme smolu – tieto údaje teda vôbec nesledoval a netuší. Ale na budúci rok sa chystá, že si to bude evidovať. Tak sme mu teda tú štatistiku, aspoň dátumovú urobili zo záznamov my: začal 26.4. na dvoch vrcholoch – pri kostolíku Svinica a loveckom zámočku, pokračoval ďalšími 15 výjazdmi, pekne si to užíval, skoro každý vrchol dal osobitne – okrem veľmi častej tohtoročnej kombinácie Kobylia-Kojšovka, ktorá sa ukázala pre mnohých ako nevhodná. Poslednými vrcholmi boli Irenkina studnička a kóta Grúň.

A samozrejme na záver pár dojmov a odkazov organizátorom, resp. nejakú pikošku z jazdy. Chcel by sa poďakovať za organizáciu…..Je veľmi rád, že takéto niečo existuje a vďaka tomu môže spoznávať krásne blízke okolie takouto „zdravou“ formou.

Na budúci rok sa určite opäť zúčastní a už prehovára aj manželku (hoci len na elektrobiku).

16. Mikit

O VKA sa dozvedel úplne náhodne, keď si pozeral záznam jeho cyklotúry na Strave. Pozrel na stránku, zaregistroval sa a 21.3. vybehol na prvý vrchol.

Za najkrajší vrchol považuje jednoznačne Folkmarskú skalu, ale výhľadmi a scenériou prekvapili aj Vápenica, kóta Byster, či Skalka. Najmenšiemu nadšeniu sa „tešila“ Kobylia hora, na ktorej si oprášil repertoár svojich nadávok, lebo cesta bola ozaj nechutne rozbitá. O titul najťažšieho vrcholu teda súperí Kobylia hora s Miličom – ale to len preto, že lenivosť vymeniť defekt ho donútila cestou k rozhľadni 9 krát dofúkať koleso. Kozinec je preňho taký obojtvárny – ocenil pekný výšľap, ale zároveň poznamenal, že bol nezaujímavý, čo sa výhľadu týka, lebo kukať na vysielač ho nebaví – asi si neprečítal popis túry a nezastavil na krásnom vyhliadkovom mieste na obe strany hrebeňa, ktoré je ešte pod vrcholom – to by teda chcelo repete….

Celková štatistika – 506,5 km, 10 670 m prevýšenie, 13 jazdných dní a najdlhší výlet mal 70 km (okruh + Byser + Irenkina studnička).

 A odkaz pre organizátorov – „Musím povedať, že keďže som tento rok nemal na bike veľa času,  zanedbával som kvôli VKA moje obľúbené preháňanie sa po trailoch, čo mi ale nakoniec vôbec nevadilo.  Práve naopak! VKA ma zaviedla na krásne (a aj menej krásne) miesta, kam by som sa z vlastnej vôle asi nikdy nevybral, a hlavne vzbudila vo mne záujem objavovať na biku rôzne zákutia a zaujímavosti nielen regiónu Abov. Bol to skvelý zážitok.

17. Bugy

O korune sa dozvedel od priateľky, s ktorou aj celú korunu absolvoval. Bolo ich v partii viac a snažili sa plánovať si spoločné výjazdy.

Keďže cyklistiku miluje, zážitkom boli preňho všetky vrcholy – aj preto, že ich absolvoval so super ľuďmi a mali pri tom super zážitky.

Jednotlivé výjazdy si plánovali tak, aby na vrcholy mohli ísť spoločne ako partia, až na 3 výnimky, keď šli len vo dvojici s priateľkou.

Štatistiky si zatiaľ nevedie, takže použil len údaje od priateľky – jazdili od apríla do septembra a na 15 výjazdoch nabehali 639 km s prevýšením 9 909 m, vraj za 48 hodín a 34 minút.

18. Vlado13

O VKA sa dozvedel cez vrchárske koruny Spiša ešte minulú sezónu, keď sondoval koruny v okolí, no kvôli opatreniam, keďže v KE nie je až tak často, ju nestihol dokončiť. KE sú jeho druhý domov, a tak nastal tento rok čas na vendetu.

Najkrajšie, čo sa týka konkrétneho vrcholu ako bodu pre srdce vrchára, boli Skalka, Bujačná, Folkmarská skala, Kojšovská hoľa… Na skale a holi už ale predtým bol, takže Skalka a Bujačná pozitívne očarili najviac. Srdce vrchára najmenej zaujali 3 chotáre a okruh. 

VKA bola pre Vlada o spoznávaní nových ciest, častokrát tých, ktoré mal už dávno vytipované, aj konkrétnych vrcholov napr. Veľký Milič, či Jelení vrch, cyklocesty v Slanských vrchoch, alebo okolo Hornádu, údolie Sopotnice, či hrebeň a lúky Čiernej Hory. Dvakrát si aj ponadával, a to keď skončil v brutálnej búrke v lesoch pred Zlatou Idkou a pri prenášaní bicykla na pleci na Grúni, kvôli tomu čo tam rástlo v okolí. Parametre koruny: cca. 490 km a 9800 výškových metrov. Najdlhší výjazd: okruh z KE na Milič, s návratom cez Svinicu a Grúň – 91 km a 1330 m prev., najviac výškových metrov mal okruh z Margecian 1540 m a 57 km na Folkmarskú skalu a Bujačnú. Koruna bola na 9 dní, teda výjazdov, jazdil väčšinou sám, 1 x s kamarátom a 1 x so sestrou.

Na Záver ešte poslal pekný odkaz organizátorom – ste ľudia, ktorých cyklistika a príroda dokopy baví a napĺňa a je to vidieť, čiže nasledujúci ročník určite bude v sedle opäť plný nových lačes zážitkov.

Veľa energie a zdravíčka do nasledujúcich ročníkov prajem.

19. Stando

O korune sa dozvedel na FB v skupine “Poď bicyklovať KE a okolie”, kde si príspevky všimol už v r. 2020 a tak sa rozhodol, že to na ďalší rok skúsi.

„Valil oči“, ako to niektorí rýchlo sfúkli, on sa rozhodol si to pekne rozdeliť na celú sezónu a pekne si každý vrchol užiť. Navyše namotal na projekt aj svojho syna, ktorý ešte nemá veľa skúsenosti s bicyklom. Tak sa teda, ako správny tato, postaral najprv o Kubka a o to, aby svojich 10 detských vrcholov zvládol. Na poslednom Kubkovom – Hačave vyjadril svoju vrcholnú spokojnosť a on si svoje dokončil až potom.

Začal netypicky na Kobylej hore len pár dní po štarte, teda užil si aj zvyšky snehu, aj ľad na ceste, ale aj tak si myslí, že kopec ako kopec a Kobylia si toľko negatívnych komentárov nezaslúži…

Najťažšie boli posledné dva – Folkmarská a Kojšovka – asi preto, že si ich naplánoval na jeden deň a výstup na Kojšovku po zjazdovke veru nebol najľahší. Ťažký bol aj Veľký Milič – vytlačiť na Skárošskú vyhliadku bolo maximálne výživné. Inak, ak by mal sebakriticky hodnotiť – kopce asi neboli ťažké, len cyklista bol slabšie pripravený.

Najkrajšie boli opäť posledné dva – krásne počasie a aj keď bolo vcelku chladno, na slnku sa dalo pekne zohriať, dokonca aj osušiť. Pod Folkmarskou oranžovo-hnedý kotol stromov, stretnutie so sovou a laňami, podvečerné výhľady na Kojšovke a cestou do Košíc.

Na záver napísal: Som rád, že som si prešiel mnoho takých vrcholov, na ktoré som sa iba pozeral z diaľky alebo ich iba registroval na mape a niektoré ani to nie. A tiež miesta s históriou. Teším sa na nasledujúci ročník.

20. Slavomir Vangor

Je to už ostrieľaný matador, takže korunu pozná od samého začiatku.

V tomto ročníku za najkrajšie považoval Milič, Skalku, Folkmarskú skalu, Bujačnú – tam si skutočne užil cestu aj výhľad. Najťažšou bola Kobylia hora a paradoxne Medzev – tieto dve miesta si spojil a šiel v blate a zime cez hory – kolečko z Poproča mu trvalo viac ako 5 hodín.

O žiadnom vrchole nemôže povedať, že „tento už nie“, ale nebavili ho tie, kde nebolo nič zaujímavé – také tie vysielačové ako Kobylia hora a Kozinec. Ktoré opakovať? Páčil sa mu Okruh – zaujímavé miesta určené ako body na návštevu. Nemyslím tým, opakovať tento, ale vymyslieť niečo podobné. Nové tipy nemá žiadne, ale odkazuje, že Slanské vrchy budú vždy dobrou voľbou.

Ešte celková štatistika – 472 km a 9 949 m prevýšenia.

A na záver odkaz pre organizátorov:
“Robíte to super. Pokiaľ som šiel vašu trasu, tak to bola zábava. Ak som si spojil niekoľko vrcholov a naplánoval vlastnú cestu, tak to bola turistika. Tiež by bolo fajn sa stretnúť 1-2 krát za leto na nejakej opekačke a podobne.“

 Zároveň nám sľubuje, že ak koruna ešte pár rokov vydrží, pribudne nám nová detská účastníčka, ktorá sa tento rok narodila….

21. Ľubo

O korune vie samozrejme už od minulého roku, s organizátormi sa rodinka zoznámila, keď chceli vstúpiť do KST a KRTKO ich prichýlil.

Najkrajšími miestami boli Bujačná, Skalka nad Hornádom a páčila sa aj Hačava.

Na počudovanie, najviac dal zabrať SV okruh, i keď ani zďaleka nevzbudil také negatívne vášne ako v minulom roku Kloptaň. Tento rok vlastne nebol žiadny taký vrchol, kde by museli siahnuť na dno svojich síl.

Špeciálny zážitok? Na veľa miest koruny sa otočil dvakrát, keďže ju začal plniť najprv sám a potom nahovoril aj manželku, tak potom robil už skúseného sprievodcu.

Tipov na nový ročník má veľa, ale najväčšou srdcovkou je Lajoška (aj našou, ale počkáme, kým otvoria).

Organizátori ho pochvália za to, že prišiel s nápadom pandemickej kategórie pre študentov TUKE, ktorí takto mohli získať zápočet z TV.

Celkovo najazdených: 567km, 12474 výškových metrov.

22. PeeEmm

Svoje vyhodnotenie nášho projektu začal týmito slovami:
„Moje pocity z projektu VKA sú neopísateľné. Nielen bicyklom, ale aj s rodinou sme boli na miestach, ktoré sme doposiaľ nepoznali.“

O korune sa dozvedel vlani od priateľa Marcela, s ktorým vyšiel na jeden vrchol a už bol náš.

Najkrajšie pocity mal na Folkmarskej skale a Miliči a najťažšie boli Hačave-Medzev štôlňa a Kojšovka – nie preto, že by bol každý sám náročný, ale všetky tri v jeden deň dali poriadne zabrať.

Najmenej sa mu pozdávali Tri chotáre.

Najdlhší trip bol na Kozinci – 80,8 km. Celkovo najazdil 750 km a prevýšenie vraj netuší, lebo Relive sa tvári, že napočítava metre aj po ceste dolu kopcom… 😊

Celkové hodnotenie koruny:
„Je to skvelý projekt. Klobúk dole pred Vami. Pozdravujem a teším sa na vrcholy 2022.“

Ďakujeme a aj my sa tešíme na nový ročník.

23. PetersonYT

O Korune sa dozvedel pravdepodobne z Facebooku. Už minulý rok navšívil niektoré vrcholy, tak si povedal, že tento rok sa posnaží navštíviť všetky. Čo sa bicykla týka – striedal MTB a Gravel.

Je ťažké vybrať najkrajší vrchol, páčila sa mu väčšina. Z tých neznámych ho pozitívne prekvapila Bujačná, Tri Studničky a Hačava (hlavne cesta k nej zo Zádielskej doliny). Osobitné čaro mali vrcholy absolvované na jeseň – Medzev, Kobylia hora, Kozinec, Veľký Milič, Vreteník. Žiadny vrchol nebol vyslovene ťažký, ale ten, čo ho lákal najmenej, boli Tri Chotáre najmä preto, že sú ďaleko odvšadiaľ a navyše tam treba ísť po ceste s autami. Nakoniec si sem s kamarátom dali „cestný“ výjazd na graveloch a tak si tam pridal zachádzku na Tri Chotáre. Tri Chotáre by už neopakoval, ale ak by v okolí bol nejaký iný zaujímavý cieľ, nie je proti.VK Abov 2021 mu zabrala 11 dní, 870 km a takmer 15 000 výškových metrov. Väčšinu výletov štartoval v KE s návratom do KE bez použitia inej dopravy. Výnimkou boli posledné 2 vrcholy, kde sa priblížil autom, lebo inak by to pre pracovné povinnosti nestihol a raz použil vlak do Moldavy. Najdlhší výjazd bol 118 km z Moldavy cez Silickú Jablonicu, Silicu, cez Slovenský Kras, Zádiel, Hačavské sedlo a do Moldavy, všetko po lesoch a lúkach. Z 11 výletov ich 5 bolo cez 100km a ďalšie 2 okolo 90km. Najkratší bol Kozinec, len 12km.  Najťažšie bolo spojenie Bujačná + Folkmárska skala a plán bol pokračovať až na Kojšovku ale na Zlatoidských lúkach si to otočil smerom na Tri Studničky pre neznesiteľné teplo, bolo to takmer 90km a 2400 výškových metrov, čo ho dosť vyčerpalo 🙂

Na záver nám dal viacero tipov na vrcholy 2022 – treba povedať, že je s organizátormi dosť na jednej vlne. Napísal nám takýto pekný odkaz:
„Chcel by som poďakovať za túto skvelú „súťaž“ kde je víťazom v podstate každý a cenou sú krásne spomienky, zážitky a objavené nové miesta. Pre mňa je to studnica nových miest a zároveň možnosť plánovať krásne a výživné výlety. Teším sa na ďalší ročník a ďalšie zaujímavé vrcholy!“

24. Erjumbo

Na naše všetečné otázky, ktorými mal zhodnotiť svoju účasť v korune, odpovedal tak stručne a jasne, že nebudeme nič krátiť a upravovať a ponechávame v pôvodnom znení:

 O korune som sa dozvedel cez Stravu, Facebook a od kamarátov Ľuboša, Marcela, ale aj iných.

Najťažšší vrchol – Hm, ani neviem.

Veľmi pekné boli  Skalka, Folkmarská skala…..

Všetky vrcholy mali niečo do seba.

Nemám žiadny najhorší. Ťažšie bolo sa dostať k Trom chotárom a Svinici, ak človek nechcel ísť po ceste. No vrcholy to boli pekné.

Dal nám aj tajný tip – ale keďže je tajný, tak vám ho tu nezverejníme, ale istotne použijeme.

A počet dní bol 19. Počet km cca 667 za 22hod  čistého času na bicykli a 12 620 m prevýšenia.