Vyhodnotenie - Ženy 2021
1. Kráľovná koruny – Baska
Vyskúšala si korunu už vlani, samozrejme spolu s Juroshom a aj s ďalšou kamarátkou Nikou a občas aj naším psím absolventom roku 2020.
Takže sa samozrejme už nevedeli dočkať nového ročníka a pekne spolu s Juroshom ruka v ruke – či koleso za kolesom vyrazili hneď v prvý deň otvorenia koruny 15.3. na prvý vrchol – neďalekú Hradovú. Potom už len pridávali po jednom, dvoch, či dokonca troch vrcholoch na deň, až 13.4. zahlásili hotovo. Korunu sa snažili absolvovať po odporúčaných trasách, lebo už vlani sa presvedčili, že tieto sú zväčša celkom dobre zjazdné na biku a rôzne iné, na mape sa ponúkajúce skratky, väčšinou nedopadnú veľmi dobre. Len pri posledných vrcholoch, keď už veľmi – veľmi chceli skončiť pred aprílovým vyčíňaním počasia, si to všelijako preskladali, aby to stihli, ale dalo to nohám poriadne zabrať. Korunu ukončili na Mošníku vo vetre, daždi a hmle.
Najzaujímavejší bol pre nich tento rok Veľký Milič, ktorý bol zároveň aj najťažší práve preto, že 9.4. tam bolo ešte dosť veľa snehu. A stúpaním dala najviac zabrať Hačava. A ktorý vrchol by už nešla? Taký nie je, i keď Kobylia hora sa zdala byť náročná a totálne nezaujímavá, keďže tam nie je ani výhľad. Ale potom, keď šliapala na Kojšovku a pozerala na ten kopec s vysielačom na druhej strane údolia a mohola si povedať, že Tam som už bola, ten pocit bol jedinečný. Ktorý kopec by si chcela zopakovať? Určite Kojšovku, ale aj Folkmarskú, Hačavu, Milič.
A vraj v lete si to pravdepodobne ešte raz v pokoji zopakujú, aby si to viac užili.
Parametre koruny – 402 km a 8471 m prevýšenia.
2. Prvá vicekráľovná – Danielka
Prvý záznam vrcholu do koruny sa objavil 24.3. Vraj jej celkom dobre padol tento projekt, keď nás zavreli v okrese. Pekne, pomaličky, postupne, bez veľkého náhlenia pridávala vrchol po vrchole, len dvakrát na výjazde absolvovala viac ako jedno predpísané miesto. Takže potrebovala 17 výjazdov, aby symbolicky na čísle 20. Severovýchodnom okruhu pri kríži zmierenia víťazoslávne zdvihla ruky nad hlavu a oznámila nám HOTOVO.
A skutočne tak, ako to vyzeralo na fotkách, jazdí väčšinou sama. Nemá rada rýchle tempo, radšej si jazdu a prírodu užíva a keď ide s partiou, vždy ju niekto čaká a súri a ona má z toho stres…tak radšej sama svojím tempom – to je ale, najmä pri ťažších trasách, náročnejšie na motiváciu. Pôvodne myslela, že korunu bude plniť postupne celé leto, ale akosi ju to chytilo a odrazu bolo hotovo.
O korune prvýkrát čítala na FB a potom videla aj letáky na Alpinke, tak to ju oslovilo. Za najkrajšie v tomto ročníku považuje Vápenicu, Folkmarskú a Kozinec (dáma je fajnšmeker). Tie by si rada zopakovala aj v budúcich ročníkoch. Ako najmenej príťažlivý sa jej zdal Grúň – samotné miesto, aj výhľad sú pekné, ale tie lúky plné tŕňov… A ktoré už neopakovať? Tie také príliš jednoduché – Tri chotáre, medzevská štôlňa. A kde sa potrápila najviac? Na Kobylej hore – vytlačila od Podkovy a spustila sa smerom na Zlatú Idku – ale predtým dala už Kojšovku, a to bolo na jeden deň priveľa.
Asi najviac ocenila tipy a návody na stránke, kadiaľ ísť, lebo sama by sa asi na úplne neznáme miesta nevydala. Samozrejme, že sa teší na ďalší ročník a dovtedy si ešte prejde vrcholy roku 2020, aby dobehla zameškané. Keď sa k nim v budúcnosti vrátime, bude tam už ako doma.
Parametre koruny na záver: 17 výjazdov, najdlhší z nich 45 km. Najazdených spolu 450 km s prevýšením 10 800 m.
3. Dasik
Dasik nám k svojim dojmom napísala dlhý list, ktorý v skratke hovorí, že:
Absolvovala už 1000 míľ a aj niekoľko vrchárskych korún, tak mohla porovnávať a bola u nás celkom spokojná. Je zo Žiliny, tak si vrcholy zhustila na 6 dní. Termín síce odkladala pre zlé počasie, ale aj tak ju zastihol ešte aj sneh.
V jeden deň dala napr. Hrešnú, Vreteník, Bujačnú a Folkmársku a od pokračovania na Kojšovku ju odradili len kopy snehu na skale. Celkove ju Košice privítali tým najhorším, čo tu máme – zimou, našim vetrom (v skratke VKV) a častým dažďom. Aj vďaka podpore manžela (ktorý vraj tiež jazdí, ale nebojí sa pustiť ju samú) korunu zvládla a posledné dva vrcholy – Mošník a Skalku nad Hornádom už dali spolu s manželom.
Podľa nej boli pekné všetky vrcholy, najťažšia asi Folkmarská pre sneh na vrchu. Nejmenej zaujímavé boli Okrúhly vrch a Grúň a dosť od ruky boli Tri chotáre, ale oceňuje pekný netradičný pohľad na okolitú krajinu. Keby mala rozhodovať o tom, ktoré vrcholy sa zopakujú, tak by to boli Kojšovka, Milič a Mošník a prijala by aj nejakú zrúcaninu hradu. Ocenila rady na cestu, popisy trás a to, že všade bola dobrá prístupová cesta a vďaka popisu vedela, čo ju čaká.
Záverečná štatistika – od 1. po posledný vrchol 17 dní, z toho aktívnych 6 dní. Najazdených 450 km a prevýšením 9 650 m. Maximálny denný výkon: 145 km a 1600 m prevýšenia – žeby sa blížila k našim mimozemšťanom?
Ďakujeme za pochvalné slová.
4. Zuzana23
O VKA sa dozvedela z rozprávania s kolegyňou, nakoľko jej manžel je vášnivý cyklista a absolvent VKA. Na našej stránke ju zaujali jednotlivé etapy a tak vytiahla partiu na pivný pokec a vyzvala ich na túto aktivitu.
Nevedeli presne, do čoho idú, ale všetci sa nadchli pre toto dobrodružstvo. Začali v apríli a posledný vrchol dokončili 14.9.2021 (potrebovali sa zladiť časovo aj meteorologicky). Trvalo im to celkom 15 dní, nakoľko niektoré trasy spojili. Štartovalo sa prevažne z Košíc, ku niektorým sa priblížili vlakom a k jednej autom. Ťažko povedať ktorá etapa bola najťažšia, to skôr záležalo asi na tom kto mal aký deň a chuť šľapať. Niektoré spojené trasy museli prejsť aj po zvážniciach, a tak si aj bajky potlačili, ale nič neľutujú, majú aspoň krásne spomienky a zážitky.
Najviac sa jej páčili trasy z ktorých bol výhľad ako napr. Skalka, Folkmarská skala, Kojšovská hoľa, Milič… Našlapali celkovo (podľa Garmin údajov) 639,15 km, prevýšenie 9909 m a trvalo im to 48 hodín a 34 minút… Najdlhšia trasa bola 90,91 km na 3 Chotáre a najkratšia na Hradovú 20,71 km. Pre rok 2022 by chceli do programu rozhľadňu Čerešenka, rozhľadňu Vyšná Myšľa..
A na záver krásne slová pre organizátorov: „Chcem sa Vám v mene celej našej partie poďakovať za túto ,,výzvu“ a popriať veľa úspechov pri tvorbe trás na budúci rok. Veľmi pekný projekt vytvorený zo srdiečka pre ľudí ktorí milujú jazdu na bajku…“
5. Zuzvas
O korune počula už v r. 2020 od svojej kolegyne Ivetky, ktorá ju vtedy absolvovala.
Na podnet kamarátky, tiež Zuzky, sa rozhodli s partiou zapojiť.
Ako sama zhodnotila svoje bicyklové korunové začiatky, bolo to takto:
„Pre mňa každý jeden vrchol pripadal na začiatku ťažký :-D, keďže roky som na bicykli nesedela. A šup hneď prvý vrchol 3 Chotáre a cez 90 km. Priznám sa, zo začiatku som i bike potlačila párkrát, ale časom som si to už užívala. Boli aj pády, dudranie, ale aj veľa smiechu kopec zážitkov a krásny čas strávený s partiou vo vlaku, na bicykli. Niektoré vrcholi boli náročné kvôli terénu. Ťažko mi vymenovať ktoré. Kobylia hora bola jedna z najnáročnejších. Úplne ma uchvátili výhľady z okruhu (okrem kríža na Ťahanovciach), z Folkmárskej skaly, Skalky, Kojšovky.“
Podľa údajov z tachometra najazdili v tejto veselej partii 640 km s prevýšením 9 909 m. Celkovo to bolo 15 výjazdov, ktoré si pekne rozdelili od apríla do septembra.
Špeciálne tipy na ďalšie ročníky nemá, ale teší sa na akékoľvek prekvapenie od organizátorov.
6. Jajana
O korune vie celá rodina samozrejme už od minulého roku, s organizátormi sa rodinka zoznámila, keď chceli vstúpiť do KST a KRTKO ich prichýlil.
Najkrajšími miestami boli Bujačná, Skalka nad Hornádom a páčila sa aj Hačava.
Na počudovanie, najviac dal zabrať SV okruh, i keď ani zďaleka nevzbudil také negatívne vášne ako v minulom roku Kloptaň. Tento rok vlastne nebol žiadny taký vrchol, kde by museli siahnuť na dno svojich síl.
Špeciálny zážitok? Na veľa miest koruny mala už skúseného sprievodcu, keďže manžel si ich prešiel už predtým a potom sa rozhodol pozvať na plnenie aj dámu svojho srdca a všetky vrcholy s ňou prešiel ešte raz.
Celkovo najazdených: 472km, 10793 výškových metrov
7. Vladanka
Mama nášho absolventa Theiszíka. Ako správna mama sa najprv postarala o syna, prebehli si 10 vrcholov, ktoré zvládli aj naši detskí účastníci (lebo veď deti sú nedočkavé) a až potom sa začala venovať ukončeniu vlastnej koruny.
O korune sa dozvedela od už skúsených vrchárov Jäzvu a Etta (ďakujeme chlapci).
Za najkrajší vrchol považuje jesennú Folkmarskú skalu.
Najťažším bola Vápenica-Bujačná. Prečo? No lebo na záver pre ceste späť poblúdila.
Opakovať treba určite srdcovku všetkých Košičanov – Kojšovku a aj Folkmarskú skalu. Aj Mošník bol super.
Tajné tipy nemá, nechá sa prekvapiť výberom organizátorov.
Záverečná štatistika – 19 jazdných dní, cca. 700 km a prevýšenie 14 000 m. Najdlhší trip 88,5 km – Kozinec z Košíc cez Malý Ružínsky okruh.
Už sa teší na ročník 2022.
