data-elementor-type="wp-page" data-elementor-id="13511" class="elementor elementor-13511">
Vyhodnotenie - Deti do 15r. 2024
1. Princezná Hanka
Malá 9-ročná slečna absolvovala svojich 10 vrcholov s tatkom a navyše často aj s 2-ročným bračekom v sedačke na tatovom bicykli.
Na svojich 10 vrcholov potrebovala 9 výjazdov, podarilo sa im spojiť 2 vrcholy do jedného výjazdu. Spolu najazdili 74,54 km a prevýšením 1 072 m. Krásnu odpoveď sme dostali na otázku, ktorý vrchol sa Ti páčil najviac?
„Všetky… 😊“
Najťažšia bola studničky U víly Amálky. A zopakovať si chceme všetky.
Tato používa na plánovanie mapy.cz a na zaznamenávanie Stravu. Stránkou koruny sa inšpirujeme, ale vždy si pekne pripravíme vlastnú trasu.
Ako sa o nás s tatom dozvedeli? Hľadali na internete pekné miesta okolo Košíc a narazili na stránku Abovskej koruny…. V kolonke návrhy a námety sme si našli odkaz, že: „všetko sa nám páči!“
A pri tipoch na ročník 2025 nám svieti: sútok Torysy a Hornádu a „do mesta na zmrzku…“ – to je výzva. Kto vie, kde je v Košiciach najvyššie položená zmrzlináreň?
2. Princ Miško
Na záver dotazníka dodal – som princ – už zasa. Na budúci rok už to prenechám niekomu inému. Ešte by som asi raz mohol, lebo ešte mám len 13 rokov, ale nech si radosť z víťazstva užije aj niekto iný. Tak to je výzva pre všetkých mladých cyklistov.
S tatom podnikol 7 výjazdov a najazdil okolo 100 km s prevýšením 1 300 m.
Najkrajší bol podľa neho vysielač nad Nižnou Hutkou – pre krásne výhľady a následné hranolky za odmenu.
Detské vrcholy boli veľmi dobrý nápad, mohli sme ich robiť „z domu do domu“, nebolo treba cestovať, len bicyklovať. Bolo to teda naozaj EKO…
Ešte nejaké vrcholy s ockom určite pôjdem, minimálne sme si sľúbili guláš na Lajoške.
A či pôjdem korunu aj na budúci rok? No to je predsa jasné, pekné miesta rád vždy navštívim.
3. Julka Jesenska
Julka jazdila ako vždy s tatom a teraz dokonca sama, keďže starší brat musel svoje výjazdy na lekársky príkaz odložiť. Tak si aspoň tata poriadne užila.
Podľa fotiek sa jej to raz páčilo a inokedy aj trochu menej… ktovie prečo. Detskú korunu zdolala na 6 výjazdov a najviac spojili 3 vrcholy do jedného výjazdu. Najazdila 185 km s prevýšením, takým Jäzvovským, teda 2 635 m. Občas sa trošku priblížili aj autom, aby sa mladá slečna veľmi nevyčerpala. Najviac sa jej páčila kaplnka v Morušovej aleji a najťažšia bola pre ňu Lajoška…a tak úplne nelokál-patriotsky poznamenala, že tento vrchol už neopakovať…. Nabudúce by rada uvítala opäť Klatovianku…
Pobavila odpoveď na otázku, aký program používa na plánovanie túr. Odpoveď znela „OTCA! Oco všetko pozná, netreba nám žiadne iné odporúčané trasy.“ No, Julka, ďakujeme veľmi pekne, a my sa tu tak snažíme.
Najviac zo všetkého sa jej v tomto ročníku páčilo zavedenie detských vrcholov, tam bola zábava bez veľkej námahy a cestovania.
A dokonca sme dostali aj dva tipy do ročníka 2025…. to si osobitne ceníme.
4. Riško Jesenský
Vďaka tatovi je aj on stálicou koruny. Tento rok ho zabrzdila chodora, ale aj tak dal svojich 10 detských vrcholov na 6 výjazdov. Najviac sa mu podarilo v jednom výjazde zdolať 3 vrcholy.
Najazdil spolu 195 km s prevýšením 2 685 m. Priblížilo sa sem-tam trošku aj autom.
Najviac sa mu páčila Víla Amálka a najťažšia preňho bola chata Lajoška a preto už ho ani nechce zopakovať.
Aj v budúcich rokoch chce vo vrcholoch lavičky, pretože sú zábavné.
Rovnako ako jeho sestra Julka na otázku, aký program používa na orientáciu, odpovedá jednoslovne – OTCA! Ale trochu sa inšpirujú aj trasami navrhnutými vo VKA.
A či má nejaké nápady na zlepšenie? Vraj nie, zavedením detských vrcholov boli splnené všetky želania.
Dal nám aj jeden tip na vrchol 2025 – a opäť sa trafil do zoznamu, ktorý práve vzniká….
5. Elefantino
Marco sfúkol detské vrcholy za 4 výjazdy. Asi sme to urobili pre detváky príliš jednoduché, keď dokázal dať „z domu do domu“ hneď 3 naraz – Bankov, Amálku, aj Klatovianku.
Najazdil spolu 111,35 km (presne ma meter..) s prevýšením 1543 m. S tatušom sa k maďarskému Abaujváru aj trošku priblížili autom.
Všetky vrcholy sa mu páčili rovnako, ale predsa len najviac vysielač nad Nižnou Hutkou – bol odtiaľ parádny výhľad a potlačil aj tatušo.
Ktorý bol najťažší? No, práve ten najkrajší, teda vysielač nad Hutkou.
Ktoré vrcholy pre deti nabudúce? Všetky lavičky! Dá sa na nich posedieť, oddýchnuť a aj zabaviť.
Tatušo pripravuje trasy podľa máp, odporúčania na korune asi nečíta…a ja sa veziem za ním. My sme korunu objavili na Liptove a sme radi, že sa preniesla aj k nám, tu je to bližšie a dá sa jazdiť kedykoľvek.
S tatušom (ktorý mimochodom korunu dospelákov nedokončil – Marco, treba ho trošku poduriť na budúci rok) nám dali aj tipy, ktorými sa celkom trafili do našich plánov na budúci rok. Ďakujeme.
6. Luky
Na svojich 10 detských vrcholov, ktoré tento rok absolvoval väčšinou s tatom, potreboval 6 výjazdov a dokázal si spojiť 3 vrcholy do jedného výjazdu.
Spolu najazdil 149 km s prevýšením 2 322 m a trošku sa aj priblížili autom.
Najviac sa mu páčila Klatovianka (čomu zato vďačí? – kofole alebo hranolčekom s kečupm?) a najťažšia bola Lajoška – čo je prirodzené, veď je to na kopci.
Nechce už opakovať kríž nad Zvonárkou a určite chce opäť ísť na Klatovianku (tie hranolčeky tam asi fakt robia dobre).
Trasy pripravuje tato v mapách.cz a na Strave a asi sa na odporúčania na stránke koruny veľmi nepozerá, veď on to na okolí pozná.
Luky sa nám hrdo pochválil, že pozná Liptovskú korunu a dokonca bol na jednom z jej vrcholov – elektrárni Čierny Váh.
Odporúčanie na rok 2025 nemá, ale keď už dostane ten väčší bicykel, tak sa určite opäť pridá….
7. Ninja korytnačky (Nati a Sebi Jenčíkovci)
Boli sme na bicykloch 8x, ale možno aj viac, lebo aj mama behala a to sme s ňou tiež museli ísť.
Koľko sme najazdili? No, keby sme my merali, tak asi 1000 km, tona potu a 10 000 slov typu prečoooo, načoooo, Mamííííí, nevymýšľaj zaaaas.
Aké sme zdolali prevýšenie? No to nevieme, určite by to boli steny také strmé, že by im nebolo vidieť koniec.
Najviac sa nám páčilo na Kojšovke a na Údoli. Mama s tatom bežali dolu po svojich a my sme sa len viezli. Tak im treba, keď si také vymysleli, nech prepletajú nožičkami.
A ktorý vrchol opakovať? No určite Kojšovku.
Kto plánuje naše túry? Mama s tatom, oni majú na rukách Polar hodinky, tak vedia, kadiaľ. A my si to overujeme otázkami – Ešte ďaleko?, veľa kilometrov?
Jazdíme už tretí rok, keď to objavila naša mama.
A či pôjdeme aj na budúci rok? No mama by to neprežila, keby sme nešli. Rozhodli sa s tatom, že idú behať B7 a potrebujú intenzívny tréning.
