Dojmy našej bežkyne Karin, v korune pod prezývkou „NoJa“:
| 5.5. Lesnica-Prielohy, Jožkova lavička Ranný beh začal z Veľkej Lodiny . Nevedela som, čo ma čaká. O behu sa nedalo rozprávať, veď to bola smrť. Pri chate Lesnica jeden zazračný dedko, ktorý ponúkol rum a pivo, ale nieee to ja brrrr. Ale bol zlatý, poradil cestu kadiaľ na Prielohy a povedal: “ nasledujte motorku, jej stopy.“ Cesta pokračovala do rája. Na Prielohy – tá krása sa nedá opísať, jednoducho zajsť tam treba. Raňajky na ďalšom stanovišti , napojenie sa na červenú trasu, ktorá ma zaniesla na další bod. Stretla som 3 cyklistov- prefrčali a ja pokračovala ďalej. Za cca 22km a necelé 4 hodiny vyfučalo všetko z hlavy a zistila som, že je super prekladať nohy cez nohu bez bolesti. Bol to pekný čas, škoda, že tak rýchlo ubehol. Nevadí, kávička vo Fike pri lokomotíve a šup do nočnej. Ps. Aj Tatry bolo vidno 9.5. Kojšovka a Loreley Prekonala som sa a dnes som pobežala posledné 2 vrcholy . Nohy boli ťažké ako olovo, ale ísť na moj obľubený kopčúrik, tak to stojí za to. Čo milujem na Kojšovke cez týždeň, že tam nik nie je. Ráno autobus prázdny, tak som vedela, že tam nik nebude. Bež Foreste, jen bež. Tak som makala ďalej, lebo autobus na Jahodnej nepočká. Tak som makala na posledný 15sty vrchol VKA Loreley. To už nebolo tak ďaleko. Šup šup fotka a makám ďalej, lebo busss. No moje výpočty času sú slabé, lebo zrazu sa objavila chata predo mnou a ja som vedela, že na Jahodnú to mam na skok. Tak aj bolo. Takže na bus som nakoniec čakala skoro hodinu a pol. Forest dobehal. No určite ešte 2 vrcholy dám . A teším sa na budúci rok. |
