655 m n.m., GPS: 48.7197192N, 21.0606992E
Kobylianka by mohla byť nazvaná ako mladšia sestra v ročníku 2021 zatracovanej Kobylej hory. Je to zdanlivo nenápadný vrchol v hrebeni medzi sedlom Podkova a Bukovcom. Z diaľky ho však veľmi ľahko rozoznáme – je to ten „strapatý“ kopec, na ktorom rozoznávame riedky les vyzerajúci ako strapaté neučesané vlasy. I keď nenápadný, poskytuje nádherné výhľady na Kobyliu horu, Zlatú Idku, ktorá akoby plávala na poduške lesov pod ňou, keďže sa tu nachádzame takmer v rovnakej nadmorskej výške. Na juh dovidíme ponad kaolínovú ťažobňu v Rudníku až na Jasov, Jasovskú skalu a planiny Slovenského krasu.
Foto: Chotárny stĺpik č. 37 – priamo pri ceste pod vrcholom Kobylianky – miesto vyhliadok.
Dĺžka prístupu/prevýšenie:
- Od odbočky na Podkovu po fotopoint | 3,0 km/149 m
- Z Košíc cez N. Klátov a Hýľov – okruh | 35,3 km/642 m
Popis trasy:
Trasu po sedlo Podkova si každý vyberie sám, či už z Košíc cez Girbeš do Nižného Klátova a potom už po ceste na odbočku do Rudníka cez Podkovu, alebo z Moldavy cez Jasov a Rudník s výjazdom do sedla Podkova. V sedle Podkova odbočíme okolo rampy a držíme sa v priamom smere na zelenej značke (doprava žltá do Nováčian a doľava lesná cesta, ktorá hrebeň obchádza). Cesta je široká a strmá akurát tak, aby sme chvíľami aj trochu potlačili. O chvíľu je na ľavej strane kúsok v lese triangulačná tyč vrchu Podkova. Chvíľka rovinky a už opäť stúpame. Posledný výšvih v lese a vychádzame na lúku s tým „strapatým“ lesom, ktorý je pre Kobylianku typický. Ešte nie sme na vrchole, ale odparkujeme pri chotárnom kameni s miznúcim číslom 37 (je aj na foto). Kúsok za ním v lese je skalka s vyhliadkou na Hýľov a s obmedzeným pohľadom na Zlatú Idku. Pre krajšie výhľady vyjdeme na opačnú stranu chodníka kúsok nahor po rúbanisku so skalkami. Pod nami je viac ako polkruhový pohľad na Zlatú Idku, Kobyliu horu a celú dolinu Bodvy po ľavej ruke. Pre návrat volíme tú istú cestu alebo sa vydáme na trošku dobrodružnejšiu cestu po zelenej značke do Bukovca, resp. s odbočkou po modrej k hrádzi vodárenskej nádrže. Po vrchol Holičky (najvyššie miesto trasy, triangulák napravo vpredu) ideme po peknej širokej ceste, ďalej je to však skôr už len free-style riding pomedzi stromy, skalky a popadané suché konáre sledujúc ako sa zelená kľukatí. Na zalesnenej plošinke pri lesnom domčeku sa zelená zanára do húštiny a schádza na lesnú cestu skratkou. My to musíme obísť mierne vpravo dookola, avšak aj táto cesta už dosť zarastá, tak sa treba pripraviť na černice a kriačky priamo na trase. Konečne sa pripájame opäť k zelenej a s občasnými blatovými prestávkami dorazíme až do sedla pod Bielou skalou. Je úplne jedno, kadiaľ sa vydáme ďalej, v oboch prípadoch prídeme do dediny Bukovec a obe trasy sú dosť cyklisticky náročné – strmými zjazdami a častým blatom.
Na tomto vrchole pre rok 2022 kraľuje vrchár: Psetes
Trasa prístupu:
Celkovo stúpanie: 888 m
Celkové klesanie: -941 m
Galéria fotiek z trasy a vrchola: